Som uz rok na strednej a rozhodla som sa riadit tymto citatom: je lepsie byt sam ako byt s ludmi s ktorymi sa citis sam.
A tak som aj ucinila. Citila som sa zle a sama s ludmi na zakladke a aj s inymi tu na dedine a tak som ich so svojho zivota odstranila a ked ich stretnem ani nepozdravim. Ked skoncim strednu chcem spravit to iste s niektorymi ludmi tu na strednej, nie so vsetkymi. Co si o tom myslite? Celkovo som introvert a vyhybam sa miestam kde je vela ludi lebo s vacsinou ludmi sa citim sama a nepochopena. Mala som len jednu ozajstnu kamaratku pri ktorej som na samotu ani len nepomyslela ale to uz je davno prec..
Je to podla vas divne rozhodnutie?
NoOneUnderstandsMe
Filip TT to celkom fajn vystihol :) pekne je to napísané a súhlasím.
No ohľadom tohoto ti napíšem len jedno. Potrebuješ pochopiť seba, jednotlivé situácie, prečo je ti s niekým príjemne a s iným nie, prečo sa v niektorých situáciách zachováš tak,a v iných inak...prečo sa človek cíti sám medzi ľuďmi??? Prečo máš tieto pocity. A toto nepochopíš bez interakcie s druhými.
Na druhej strane ti úplne rozumiem. Radšej jeden človek, ktorý ťa má naozaj rád, ako sto príživníkov či zištných známych, ktorí sa ozvú buď ke´d niečo potrebujú alebo ich máš ako priateľov na soc. sieťach....
Nie je to divné rozhodnutie. Ak sa necítiš v tej spoločnosti dobre, tak z nej choď jednoducho preč. Nemusíš sa ty snažiť prispôsobiť spoločnosti ako to diktuje tento svet! Možno si veľká individualita a existuje skupina ľudí podobných tebe, pri ktorých nebudeš mať podobné zlé pocity.
Filip TT
Ked sa človek pýta, čo mi dávajú iní ľudia, je dobré keď sa hneď aj opýta, čo dáva on iným ľuďom. Či sa pri ňom necítia sami.
Ono je to totiž aj trochu námaha baviť druhého, počúvať ho, prejavovať o neho záujem, povzbudzovať ho, vymýšľať. čo by sa s ním dalo podniknúť, prispôsobovať sa mu.... atď...
