Mam otazku ako na moju 9r.dceru je 3-ka a od pol roka mi zatajovala zlw znamky z matiky nezapisovala si ich do ziackej,ani ich nenosila domou.oznamovala mi len dobre znamky aj rodicko mi zatajila,az nakoniec po stetnuti s ucitelkou som sa o vsetkom dozvedela.Nakoniec ma 3 ku solovu s matiky,inak ma dobre znamky,az nato ze nwviem ako ju navnadit na ucenie sa,samostatnost,kazdy den jej musim opakovat,uc sa ,vymen knihy,uprac si nic sama od seba nerobi,dokonca som jej zakazala telefon a po tom ze ked si opravi 3-ku s mat.jej dam novi ktory mala dostat za prve svate primanie,ale po odhaleni znamok sme jej ho nedali.Znamku si teda neopravila tak telefon sme jej nedali,ani neplanujeme.Prosim ako na nu ,aby sa niak osamostatnila aj v skole a ako sa postavit k zakazu ,pocitaca,mobilu ked si neopravila znaku?ma sa ucit cez prazdniny,ci jej nechat volno?dakujem
Ako spravne na dcerku
A ako reagujete na horšie známky? Možno príliš prísne? Alebo príliš kriticky? Nejaký dôvod tam je, prečo to zatajila.
Čo sa učenia týka, nájdite si pravidelný režim. Podľa toho ako to jej/vám najlepšie vyhovuje. Buď hneď po škole, alebo neskôr, a matematike sa venujte spolu. Pochválte jej snahu aj ak nebude mať hneď dobrý výsledok. Niektorým deťom na to chýba trpezlivosť. Je to pochopiteľné, človek je skôr stvorený na pohyb a aktivitu než sedenie a učenie... Možno nevie zvládať vlastný neúspech/neschopnosť. Má v tom príklad u vás, že tiež niekedy niečo nezvládnete ale skúšate ďalej? Alebo ste perfekcionistickí rodičia a chybu pred deťmi nepriznáte? Sú deti, ktoré hrozne neradi opäť skúšajú to čo im nejde....
Dieťa treba motivovať a viesť ho k zodpovednosti a aby sa nevzdávalo, ale zas aj rešpektovať jeho limity.
Skúste sa psychologicky pozrieť na tento problém, aký príklad dávate dcérke, ako sa ju snažíte motivovať... Samostatnosť budujte postupne. Pomôžte jej nájsť spôsob ako si vytvoriť systém. Skúste to najprv spolu, možno aj ju niečo napadne. Hlavne jej neodopierajte prejavy lásky. Že nedostala mobil, ok, ale nech vždy dostane pohladenie, objatie, úsmev, milé slovo, spoločný čas s vami... aj ak zlyhala...
A čo sa prázdnin a matematiky týka, asi by nebol zlý nápad sa snažiť vrátiť k danej látke, aby sa to naučila. Ale možno nie hneď. Skúste sa spolu dohodnúť. Povedzte jej, že si to prajete, ale ako a kedy môžte rozhodnúť aj podľa jej priania. Teda či hneď začať napríklad raz v týždni, alebo radšej týždeň dva intenzívnejšie... Vytvorte si rozvrh a potom sa ho držte...
A známky zas neberte ako smerodajné. Ja som veľmi nevynikala prvých sedem rokov v škole a potom sa to obrátilo... A sú aj ľudia, ktorí nemali nikdy dobré známky, až kým nenašli svoj obor, v ktorom sa cítia doma... Alebo im škola nikdy nešla, ale zase v práci im to ide...
A človek sa často niečo lepšie naučí na chybách....
Tak držím prsty, nech to zvládnete v múdrosti a láske ;)
