Zem

Mala som jedno také obdobie že som si bola istá že som sa nemala narodiť, alebo že som sa mala narodiť ale nie ako človek a nie na tejto planéte. Myslela som si to preto lebo som proste iná ako väčšina ľudí. Oni majú radi radosť ja zase smútok. Keď sú smutný tak chcú aby to prestalo, ale ja chcem byť smutná čo najdlhšie. Mala som vlastne ako keby takú začínajúcu depresiu. Ale potom som sa nad tým všetkým zamyslela a povedala som si že som sprostá a že je nemožné aby som sa mala narodiť na inej planéte a aby som sa narodila ako úplne iné stvorenie. Smutné myšlienky sa stratili a začala som byť úplne iná ako predtým. Šťastná. Prišla som na to až keď som uvidela jeden film. Ten film akoby bol úplne o mne. Človek ktorý si je istý že sa nemal narodiť na zemi. A ja som si uvedomila, že som zišla úplne z cesty. Bola som zmanipulovaná okolím, ľudmi, elektronikou. Bojím sa, že niečo, neviem síce čo, ale niečo nad nami je a pozoruje nás. A keď začíname prichádzať na to čo sa v nás ukrýva, začne to do nás tlačiť všelijaké myšlienky, energie a veci len aby sme zostali naďalej robiť veci, ktoré si myslíme že nás robia šťastnými. Som celkom zmätená, pretože neviem čo si mám o okolitom svete myslieť. Veriť ľudom, alebo nie? Asi nie. Používať elektroniku by bolo pre ľudí tou najlepšou vecou akú by kedy urobili. Začali by spoznávať svet, a prichádzali by na to kým sú. Neviem vlastne čo týmto chcem povedať, ale niečo mi hovorilo že by som sem mala napísať to čo cítim.