Ahojte, asi pred 4mi dnami sa so mnou rozišiel priateľ. Vraj už je medzi nami viac kamarátsky vzťah ako partnerský. A vraj sa už vo vzťahu so mnou necíti dostatočne pohodlne. Boli sme spolu ľ a pol roka, čo mi príde celkom dlhý čas na to aby sa to nedalo dáko vyriešiť. Nie samozrejme nejdem ho do ničoho tlačiť násilím a ani ho nechcem prosiť a presviedčať aby to skúšal. Riešili sme to, opýtala som sa ho na spoločné bývanie ktoré zarazil z vetou "Že podla neho to nebude fungovať". ďalej som nečakala to že bude mať voči celému tomu vzťahu taký negatívny postoj, aj keď on povedal, e sa snažil to zmeniť no ja som nič také nepocítila, žiadnu snahu, proste všetko išlo ako predtým. Pred asi 3mi mesiacmi mi povedal že by chcel byt chvílku sám. Svoj priestor dostal a nakoniec sme ostali spolu. Každý máme vo svojej rodine isté dôvody ktoré nam podla neho neumožnujú spoločné bývanie, čo je z mojho pohladu nezmysel lebo všetko sa dá keď sa chce. Ale on má voči tomu naozaj veľmi negatívny postoj. Nechce nič skúšať, proste to che celé skončiť. Pre mňa je ale divné že nemá v sebe ani len kúsok snahy. Náš vzťah bol bez veškerých hádok, ak nerátam drobné dotahovanie. V posteli nám to klapalo. Jedna vec je že ja mám 21 a on má 35. Podla mňa nie je možné aby mu vadil vek, ked sme sa dávali dokopy mala som 18. A keď mu to nevadilo vtady nemyslím že by to malo vadit keď som bola mladá a skúsil to. a šlo to. Riešili sme už dávnejšie aj bývanie no neposkytli nám dostatočnú hypotéku no on sám navrhol podnájom, no o mesiac táto téma padla ako domček s karát. Mali sme na seba menej času, obaja sme dosť pracovne vyťažený. Potrebovala by som poradiť, čo mámm robiť ďalej. Ja nechcem zahodiť taký dlhy a pekný vzťah. Chcela by som mu dáko preukázať alebo dokázať že sa k tomu zle stavia a že problémy sa majú riešiť a nie od nich zdupkať. ďakujem
Žiadam o radu
Ono problem je v tom ze on nie skor ze nechce odist od maminky. Ale ze mu maam zomrela a ostal doma s otcom starat sa o nechodiacu babku. Aj ked to podla mna je ten naensi problem.
Pripajam sa k predoslim komentom... Naco ti je taky chlap, ktory sa v 35 sa nechce osamostatnit? Dokedy chce hladat tu pravu? Do 50-tky? Ani taka mlada baba mu neni dobra, co by mal byt stastny... No toto urcite neni typ chlapa, ktory sa planuje usadit ... On neni pre teba ten vhodny partner, a potla toho ako ho opisujes nebude vhodny pre ziadnu... Este ma napadlo, ci si nenasiel inu, ale keby ano, tak jej ho nemusis zavidiet, lebo k nej sa zachova rovnako....
on ta nechce navzdy si pre neho primlada. to nie je seberovny priatel pre teba.
ahoj ! :) ja som tu ohľadom bývania a vzťahov založila prednedávnom podobnú tému a dám ti radu. Si mladučká baba vykašli sa na chlapa s ktorým sa nikam nepohneš a ktorý sa ako cecek drží svojej rodiny. Ani v jeho veku 35 rokov neni schopný vyriešiť si bývanie to už o niečom svedčí! Ja mám 25 a hypoteku na svoj byt som si vzala sama nečakala som na žiadneho chlapa lebo v dnešnej dobe by som sa nedočkala. Kašli na neho ked mieni svoj život prežiť pri mamičke ako vačšina dnešných chlapov je to jeho vec. Muži sa skrátka vyhýbajú povinnostiam ako sa len môžu vyhnúť. Je vyslovene vidieť že jemu sa bývanie vôbec nechce riešiť lebo je mu to pohodlne doma je o neho postarane . Všetko sa dá ked sa chce ja sama som sa o tom presvedčila. Kto chce hladat vyhovorky tomu sa nikdy nič nepodarí len bude závidieť ostatným a nakoniec si uvedomí že prespal svoj život a nič si ani nevybudoval.
