Názory iných

Ahojte, ako sa nestarať o názory druhých ? Teoreticky to všetko ovládam ako človek by mal robiť to čo ho baví a nestarať sa čo si ostatný myslia. Začína leto a ja mám nastúpiť na letnú brigádu ktorú mi mama vybavila ako čašníčka do cukrárne ktorá je veľmi obľúbená. Minulý rok som cez leto trpela úzkosťami neskôr depresiou časom to prešlo, nástupom do školy ale teraz ked sa zase blíži leto a ja mám ísť pracovať do cukrárne tak na nič iné nemyslím. Raz ako to bude hrozné že všetko popletiem, dostanem panický záchvat, bude mi zle, pozvraciam sa, ako tam všetci budú vidieť aká som nervozna a z toho nešikovná. Ani skúšky sa mi nedarí robiť lebo myslím iba na to. Nikdy ma nenapadlo že by som to mohla odmietnúť lebo čo by som iné robila ? a tie reči všetkých kde robíš ? a ja by som im nemala čo povedať ked ľudia v mojom veku skoro všetci robia. Bojím sa že sa tam nebudem vedieť ovládať, neznášam kritiku dobre, veľmi ľahko sa rozplačem to nenávidím, nechcem sa tam len tak rozplakať. Bola som u psychologičky bola veľmi milá ale povedala mi v podstate to čo aj sama viem a kedže študujem nemám toľko penazí aby som tam chodila pravidelne. Lieky brať nechcem aj kvôli tomu že mi to mama zakázalo aj som počula viac negatívnych ako pozitívnych skúseností s nimi. Nemám to ani komu povedať jediný kto to ako tak chápal bol oco ale tiež mi hovoril že to musím proste prekonať, tak ho tím už nechcem zaťažovať, hovorí že nemám vieru v seba a boha. Ja by som veľmi chcela veriť v boha a povedať si že takto to asi chcel a že on vie čo robí. Ale akosi nič necítim ani ked sa modlím.