Čaute. Mám 15 a mám taky problém. V škole sa učím dobre na 1 a 2. Doma pomáham a celkovo je to dosť v pohode... Ale s kamaratmi už nie. Mamu mám učiteľku a tak súdi celú našu bandu podľa toho ako sa učia. Lezie mi to na nervy. Ohovorí predomnou každého na koho si spomenie. Otca mám veľmi prísneho. Skoro nič mi nedovolí. A keď sa toto všetko zmixuje vzniká momentalny moj problem.... Nechcu ma nikam pustit, von s kamaratmi (som typ cloveka ktory cigarety a alkohol vzdy odmietne, som taky anjelik nasej bandy) ... Vzdy maju nejaky problem, hlupu poznamku... Ked ma pustia na tu hodinkuvon do 9 maximalne... Nezaobide sa to bez kriku... Maju na mna vtedy take nervy ze mi nakricia do sprostych uz len za to ze mam co ja viem zamazane tricko... Najlepsie je ked ma radsej nepustia nikde a vymyslia si ze je zima aj ked je 20° a ako keby som nemala dost oblecenia....vtedy sa s nimi nie ze hadam ale mam svoj nazor a vtedy po mne zacnu kricat a daju mi ako inak upratovat cely dom.... Rovesnici mozu byt spolu do 10 11...a chcela by som tiez... Ako mam nasich prinutit aby mi naplno doverovali, ze uz nie som 10 rocna a mam vlastny rozum?
