vzťah na diaľku

Pekný večer, chcela by som , aby ste vyjadrili svoje názory, k tomu, čo napíšem v nasledujúcich riadkoch. Mám 17 rokov a môj priateľ má 19 rokov. Niektorí z vás, to možno práve prestali čítať, ale tí, čo pokračujete, prosím neprestávajte. Náš vzťah nie je taký, aký majú všetci naši rovesníci. Môj priateľ prekonal rakovinu a ja som momentálne po operácií (nádor na maternici), výsledky boli negatívne, ale kedykoľvek sa mi to môže vrátiť a to už v podobe rakoviny, pretože mi to tam rástlo veľmi dlho. Sme si neskutočne podobní a rozumieme si. Nehovoríme si, že budeme spolu navždy, vždy sme k sebe úprimní, aj keď to nie je zrovna tá najmilšia pravda. Máme rovnaké názory na základne veci žitia. Obaja pochádzame so slabších pomerov. A dokonca mi vo veľa veciach ukázal správny smer cesty. Naučil ma mnoho a naozaj veľa krát sme si vzájomne dosť pomohli. Stali sme sa pre seba najlepšími priateľmi a partnermi v jednom. Veľa sme toho už precestovali spolu a vždy, keď sa nám dá sme spolu na horách, čo je naša ďalšia spoločná láska. Pred dvomi mesiacmi som bola spolu s ním na jednom pohovore vo firme, kde tvoria hry. Zobrali ho samozrejme, lebo je veľmi nadaný, šikovný a inteligentný. Popri práci bude študovať externe aj vysokú školu. Dnes sa odsťahoval oficiálne a my sme od seba 220 km. Veľmi sa bojím toho, že náš vzťah nám pokazí diaľka. Ja musím ešte doštudovať strednú, ale je tu možnosť, že za polroka/rok, by som prestúpila na školu, do toho mesta, kde teraz býva. Čo si o tom myslíte? Ja viem, že 17 a 19 rokov, nie je zrovna najlepší vek, ale náš vzťah je veľmi úprimný a krásny a obaja sme svoji prví. Teraz cez leto, budeme spolu bývať celé dva mesiace, našla som si brigádu v meste, kde teraz žije. Myslíte si, že náš vek je veľkou prekážkou a je skoro na takéto závažné rozhodnutia a "ťažký" vzťah na diaľku v našom veku? ...ďakujem za každú odpoveď