Osobná sloboda a vôľa

Príspevok v téme: Osobná sloboda a vôľa
Monika888

Ahojte. Už som premýšľala nad viacerými variantami riešenia za posledný rok, no bohužiaľ neúspešne. Mám 19 rokov. Začnem asi tým, že nemám žiadnu slobodnú vôľu, kvôli rodine. Moja matka mi nikdy nepomohla ani sa so mnou neporozprávala v súkromí ako s dospievajúcim dievčaťom za zatvorenými dverami. keď prišla na to, že som som dostala prvýkrát menštruáciu, bežala to ihneď povedať svojej sestre, jej rodine a aj môjmu otcovi. Musím povedať, že zo strachu pred týmto všetkých i keď vie, že mi to prekáža, som to ako 13-ročná tajila skoro pol roka. Hanbila som sa ísť si aj kúpiť hygienické vložky, tak som to riešila svojrázne a nikomu som sa s tým nezdôverila. Matka sa však vždy "tvárila", že ma má "veľmi rada" a so všetkým mi "ochotne pomáha". Čo sa týka otca, v mojom detstve bol veľkkým alkoholikom. Mal viaceré periódy. Chcem tým povedať, že občas to bolo fajn, zlepšilo sa to potom zase nanič no a tak. Teraz sa celkom "akože drží". Od sesternice som sa pred rokom dozvedela, že má dcéru v Čechách a že mama bola viacnásobne na potrate. Mala ísť aj so mnou. Ide o to, že ma doslova väzní v izbe. Keď som si chcela robiť vodičák minulý rok, nemohla som. Vraj ho neurobím. Keď som chcela tento rok, znovu. Aby som to trochu priblížila bez môjho vedomia a svedomia volal pánovi v autoškole že si to "prekladám na budúci rok" hoci ja som o ničom ešte ani nepočula. Môj osobný priestor je izba a lavička na dvore. Von chodiť môžem do 6, občas si dovolím o 8, ale on mi už o 6 píše esemesky a vyvoláva mi čiže chodím vyklepaná a všetci sa pozerajú, že čo so mnou je. Brat mi ako 18 rozbil dvere za to že som prišla o 8. Chodím von RAZ DO TYZDNA, aj z toho mám problém. Ja neviem čo mám robiť .. pred dvoma rokmi som chodila na gymnázium, ale ked som sa bola na hodinku pokorčulovat SAMA, tak ked som prišla som dostala facku že mi stena dala druhú od mojej chápavej, vždy nápomocnej matky. Bičovalo ma to. V škole sa mi prestalo dariť, začala som chodiť na psychiatriu. Skončilo to tak, že som prestúpila. Vina padla pravdaže na mna.. Našla som si pred rokom a pol priatela. Okrem neho nemám žiadnych kamarátov a môžem s čistým svedomím povedať, že ma podporuje vo všetkom. Začali sme sa rozprávať o tom, že by sme sa presťahovali spolu do bytu v meste, v ktorom chodím do školy. Je inžinier, má stálu prácu v Ceite, ak vám to niečo hovorí aj auto. Má môj otec nejaké právo ma z bytu vyrúbať naspäť domov, lebo som si vedomá toho, že pôjde za mnou a bude sa ma snažiť akýmkolvek spôsobom dostať naspäť? Musím pripomenúť, že mi zobral PROTI MOJEJ VOLI mojich 1000 e zo životnej poistky. Vraj si chce kúpiť stroj do dielne, že on mi to vráti, síce doteraz som ešte nevidela ani halier. Čo si o tom celkovo myslíte? Bojím sa, že by ublížil mne alebo môjmu priateľovi..dá sa niečo riešiť aj cez políciu? Obávam sa, že by ma veľmi asi nikto nechápal..ďakujem za KAŽDÚ RADU a POMOC!

lolinka

Ak som to dobre pochopila, chodíš na strednú a čoskoro by si ju mala už končiť. Potom to budeš mať lepšie, môžeš si nájsť prácu a nebudeš finančne závislá na nikom, ani na rodičoch, ani na priateľovi keby si sa k nemu odsťahovala. Presťahovať sa k nemu môžeš kľudne aj teraz, ak s tým on súhlasí a ak máte taký pevný vzťah. Ak rodičia nevedia kde on býva, tak im to ani nehovor, nebudú ti môcť robiť cirkusy pod oknami. Ak to už vedia, tak sa treba obrniť trpezlivosťou. Ak by tvoj otec robil bordel, vyzváňal vám a nechcel odísť, políciu na neho zavolať môžeš. Snáď sa to časom nejak ukľudní a budeš mocť konečne normálne žiť. Právo ťahať ťa domov nemajú, 18 si už mala, si plnoletá.

Radca12

Ľudia si tu často vylievajú svoje pocity, namiesto toho aby ich takto isto vyliali aj pred svojimi blízkymi. Keby si toto čo si tu napísala, povedala mame, som si istý že veľa by sa vyriešilo a ak nie, ak je tvoja mama naozaj taká hlúpa, tak sa jednoducho odsťahuj, veď si už dospelá, nikto ťa nemôže držať nasilu doma a ak to tvoj život spraví šťastnejším, tak to sa toho chyť.

ANGEL-DEMON

otázka znie, či nie si zbavená svojprávnosti....? lebo mne to tak príde..
a tiež neviem prečo si to hned riešila psychiatrom, sedenia u psychologa nestačili... ja som si tiež zažila svoje, od 19 som pracovala, brávala som aj vela nadčasov aby som doma bola čo najmenej, v 22 som odišla z domu,.. najlepsie by bolo keby si sa nekvačkala na chlapa ako vychodisko z tejto situácie, ale mala prácu, riešila svoje vlastné bývanie..

kafe

tvoj otec nemá žiadne právo ťa dotiahnuť späť domov! Choď k priateľovi čím skôr, zbaľ si potajomky svoje veci, doklady, rodný list, vysvedčenia a CHOĎ PREČ! Zmeň si číslo na mobile a ak sa k vám niekto bude dobíjať, obťažovať ťa v meste - VOLAJ POLÍCIU. Ulož si číslo na políciu v mobile, aby si vystresovaná nezmätkovala.
Ak chodíš k psychiatrovi, ten by ti mal tiež vedieť poradiť. Prípadne si zavolaj na linku pomoci 0800 212 212 pietruchova.wordpress.com a tam ti tiež poradia ako sa môžeš brániť. Doma nezostávaj. Rodičov potom viac nekontaktuj a zariaď si život po svojom. Hlboký nádych výdych. Neboj sa. Bude to lepšie.

haluza

nie každá matka sa riadi heslom : ži a nechaj žiť...
Ak máš možnosť odísť co najdalej, tak utekaj !!!
ak zostanes, moze ta matka natolko ovladat a zblbnut, ze nebudes mat silu odist neskor a budes mat problem viest normalny zivot
myslim svoj osobny zivot, mat svoju osobnu slobodu a volu
viem o com pisem, zazila som s matkou to iste v dost horsej podobe
ale rozhodne by som to riesila odchodom ...