Osobná sloboda a vôľa

Ahojte. Už som premýšľala nad viacerými variantami riešenia za posledný rok, no bohužiaľ neúspešne. Mám 19 rokov. Začnem asi tým, že nemám žiadnu slobodnú vôľu, kvôli rodine. Moja matka mi nikdy nepomohla ani sa so mnou neporozprávala v súkromí ako s dospievajúcim dievčaťom za zatvorenými dverami. keď prišla na to, že som som dostala prvýkrát menštruáciu, bežala to ihneď povedať svojej sestre, jej rodine a aj môjmu otcovi. Musím povedať, že zo strachu pred týmto všetkých i keď vie, že mi to prekáža, som to ako 13-ročná tajila skoro pol roka. Hanbila som sa ísť si aj kúpiť hygienické vložky, tak som to riešila svojrázne a nikomu som sa s tým nezdôverila. Matka sa však vždy "tvárila", že ma má "veľmi rada" a so všetkým mi "ochotne pomáha". Čo sa týka otca, v mojom detstve bol veľkkým alkoholikom. Mal viaceré periódy. Chcem tým povedať, že občas to bolo fajn, zlepšilo sa to potom zase nanič no a tak. Teraz sa celkom "akože drží". Od sesternice som sa pred rokom dozvedela, že má dcéru v Čechách a že mama bola viacnásobne na potrate. Mala ísť aj so mnou. Ide o to, že ma doslova väzní v izbe. Keď som si chcela robiť vodičák minulý rok, nemohla som. Vraj ho neurobím. Keď som chcela tento rok, znovu. Aby som to trochu priblížila bez môjho vedomia a svedomia volal pánovi v autoškole že si to "prekladám na budúci rok" hoci ja som o ničom ešte ani nepočula. Môj osobný priestor je izba a lavička na dvore. Von chodiť môžem do 6, občas si dovolím o 8, ale on mi už o 6 píše esemesky a vyvoláva mi čiže chodím vyklepaná a všetci sa pozerajú, že čo so mnou je. Brat mi ako 18 rozbil dvere za to že som prišla o 8. Chodím von RAZ DO TYZDNA, aj z toho mám problém. Ja neviem čo mám robiť .. pred dvoma rokmi som chodila na gymnázium, ale ked som sa bola na hodinku pokorčulovat SAMA, tak ked som prišla som dostala facku že mi stena dala druhú od mojej chápavej, vždy nápomocnej matky. Bičovalo ma to. V škole sa mi prestalo dariť, začala som chodiť na psychiatriu. Skončilo to tak, že som prestúpila. Vina padla pravdaže na mna.. Našla som si pred rokom a pol priatela. Okrem neho nemám žiadnych kamarátov a môžem s čistým svedomím povedať, že ma podporuje vo všetkom. Začali sme sa rozprávať o tom, že by sme sa presťahovali spolu do bytu v meste, v ktorom chodím do školy. Je inžinier, má stálu prácu v Ceite, ak vám to niečo hovorí aj auto. Má môj otec nejaké právo ma z bytu vyrúbať naspäť domov, lebo som si vedomá toho, že pôjde za mnou a bude sa ma snažiť akýmkolvek spôsobom dostať naspäť? Musím pripomenúť, že mi zobral PROTI MOJEJ VOLI mojich 1000 e zo životnej poistky. Vraj si chce kúpiť stroj do dielne, že on mi to vráti, síce doteraz som ešte nevidela ani halier. Čo si o tom celkovo myslíte? Bojím sa, že by ublížil mne alebo môjmu priateľovi..dá sa niečo riešiť aj cez políciu? Obávam sa, že by ma veľmi asi nikto nechápal..ďakujem za KAŽDÚ RADU a POMOC!