Ahojte,prosim o radu, už dlhší čas som sama, niesom typ dievčaťa, ktoré si hľadá "vážny" vzťah na internete,všetkému skúšam dávať voľný priebeh,no pár dni do zadu som v našej škole stretla chlapca, ktorého som stretávala pravidelne no nikdy som si ho až tak extra nevšímala, no vo mne v jeden deň pri pohľade na neho nastali neuveriteľné pocity,sama nerozumiem čo sa somnou deje,keď ho vidím,mám chuť kričať,radovat sa,najradšej by som ho objala a už nepustila,v jeden čas som sa s ním dokonca aj porozprávala no a minule sa mi stalo, že som sedela v triede a on tam prišiel,spýtal sa ma, či budem potrebovať triedu pretože sa tam chcel ísť učiť(áno v našej škole si žiaci berú triedy na učenie sa),no a vedela som,že tento chlapec je typ, ktorému sa asi nebudem páčiť a čakala som,že si po chvíli vezme nejaké veci a pôjde preč,no on na môj obdiv zostal somnou v triede a rozprávali sme sa,no ja som si po chvíli zapisovala posledné riadky mojich poznámok,a tak sedel v podstate zamnou asi o pár minút som letmo zahľadela ako si presúva stoličku akoby jemne oproti mne, mala som pocit, akoby sa somnou chcel rozprávať s tým,aby na mňa aspoň trochu videl,no a neskôr mi povedal, že si ide vonku zapáliť, tak sme sa nejako obaja vybrali von a vonku strašne lialo,čakala som,že sa zachová ako polovica mojich spolužiakov-(dáždnik ti nepožičiam,lebo zmoknem)no on mi celý čas vonku držal dáždnik nad hlavou,bolo to veľmi milé:) a môžem priznať, že som bola šťastná, že som bola v jeho úplne "osobnej zóny" stála som vedľa neho asi 1 cm.Po pár dňoch som sa znova ocitla vonku s kamarátkami ktoré boli na cigu,prišiel aj on a zvítal sa s nimi,no mňa jedinú neobjal,zatiaľ čo všetké si jeho objatie náramne užívali:D :/,ja som sa po čase vzala preč pretože ma zavolala spolužiačka,no a keď som sa vrátila,počula som ako hovorí nejakú menšiu story svojim spolužiačkám,no keď ma uvidel,zrazu akoby ..ja neviem ako to popísať,začal jemne koktať,jemne sa triasol,akoby nevedel čo so sebou,áno priznávam možno si to všetko namýšľam,no veľmi by som bola šťastná,keby som sa s ním viac spriatelila,no teraz neviem čo jeho "gestá" znamenajú, či to,že o mňa vôbec nemá záujem alebo to,že sa ma hanbí a má pocit,že ma nezaujal,no a ešte podotknem,keď sme sami dvaja,rozpráva sa somnou tak,že mi do očí pozerá skoro stále ale ked sme vonku a sme viaceri,nevie mi do očí ani len nakuknúť,akoby sa mi vonku vyhýbal pohladom,no v súkromi je uplne iný, neviem čo to znamená, prosím poradte mi...nechcem sa znova sklamať,a nechcem vyzerať ako nejaká zarevaná a zamilovaná 18 len..by som prosila o radu,možno ste skúsenejší a z vašeho pohľadu vám to príde iné,samozrejme ďakujem za každú jednu odpoveď s pozdravom Anabella..
Ďakujem za každú odpoveď,prosím o radu
Anabell, najprv ťa chcem upozorniť, že si svoju tému napísala do kategórie "nesúvisiace so zdravím" a táto kategória nie je zobrazovaná v hlavnom zozname tém na fóre. To znamená, že to prečíta oveľa menej ľudí, ako keby si tému zaradila do kategórie "vzťahy", ktorá je zobrazená v zozname tém.
K samotnej téme: prežívaš krásne chvíle, obdobie keď človek začne chápať, čo je to láska. To, čo si tu napísala poteší aj srdce čitateľa, keď sa mu vybavia podobné chvíle, ktoré prežíval vo svojej mladosti :-)
Najviac zo všetkého ti chcem poradiť, aby si si to takto udržala a zachovala. Ono medzi mužom a ženou je určitá vzdialenosť a určitá príťažlivosť. Prekonávanie tej vzdialenosti, to približovanie sa, spoznávanie sa, odovzdávanie sa a prijímanie toho druhého - to je to, čo je na tom vzťahu krásne. To sú tie hlboké zážitky, ktoré menia srdce človeka a stavajú vznikajúci vzťah na PEVNÝ ZÁKLAD, ku ktorému sa dá v spomienkach vracať. A to je veľmi dôležité. Páry, ktoré tú vzdialenosť prebehnú rýchlo, bez toho aby prežívali tie maličkosti a drobné radosti, nestavajú svo vzťah na pevnom základe, nemajú sa k akej podstate vracať, keď nastanú jednotvárne bežné dni. Tak ľahko ako sa zblížili, tak ľahko sa aj rozídu. Na to pamätaj.
Zdá sa, že chlapec, s ktorým možno začínaš vzťah je citlivý a tiež to prežíva hlboko, to je veľký dar a možnosť prežiť naozaj romantiku a položiť hlboké základy.
Čo máš robiť - hlavne nerozumuj nad tým, ako sa máš kedy zachovať a čo máš kedy povedať. Sústreď sa práve na to čo prežívaš a na to čo asi prežíva on - to ťa povedie. Nič nemusíš urýchľovať a vymýšľať - aj keby sa dlhšie nič nedialo. Buď trpezlivá. Zároveň buď pozorná - keď život vytvorí tú správnu chvíľu, keď máš s ním prehovoriť, keď s ním máš stráviť chvíľu v jeho blízkosti, tak buď dôverčivá a ver tomu, že ťa môže mať rád. Toto je práve veľmi sympatické, keď druhý človek je pokorný, jednoduchý ale dôveruje mi a prirodzene verí, že ho môžem mať rád. Kto túto dôveru a odvahu odovzdať sa nemá - odpisuje sám seba a nie je príťažlivý.
Prajem ti, aby vám to vyšlo :)
