Snáď mi budete vedieť pomôcť, mám dlhodobý problém, ktorý začal zrejme zlou výchovou mojich rodičov. Ako malému decku mi zakazovali kamarátov, nepúštali ma hrať sa s inými deťmi na ulicu aj keď som veľmi chcel a tak nejak som sa detstvom pretĺkal sám zavretý doma a na život bez kamarátov som si zvykol.
Neviem prečo to tak je nikdy mi na to nevedeli odpovedať a dnes im to veľmi vyčítam, no a môj problém je v tom, že touto výchovou som nikdy nemal nijakých kamarátov ani som neni zvyknutý nejakých mať ak nerátam spolužiakov zo strednej, ktorí sa rozpŕchli kade tade a žijú si už vlastné a nejaký „kamarát“ zo strednej ich nezaujíma a pritom mi tak veľmi chýba si s niekym pokecať pretože sa vnímam aj napriek tej výchove akú som mal ako veselý a spoločenský typ chalana, ktorý rád rozpráva len sa trošku hanbím toho prvého kroku a nemám s kým niekam ísť, jediný kamarát ktorého mám je spolužiak na výške a ten býva na opačnom konci slovenska. Čo mám robiť, kam mimo školy ísť? Neviem si predstaviť, že by som šiel niekam von a na ulici otravoval cudzích ľudí či si nejdú pokecať :-D Prosím vás ale skúste sa naozaj vžiť do kože človeka ktorý naozaj nemá žiadnych kamarátov, kam by ste ich šli hľadať na mojom mieste?
