Ahojte, neviem vlastne ani ako začať, proste v minulosti som mala depresie (teda neviem či to boli skutočne depresie, alebo som si to ja tak nazvala). Chodila som na vysokú a minulý rok v zime sme mali 2 mesiace prázdniny. Bola som vkuse doma, kedže tu moc priatelov nemám v mojom rodnom meste strašne som sa utápala, nedokázala som sa na nič sústrediť, nič ma nebavil, mala som strach z budúcnosti, všetko som videla čierne, absolútne ma nič nenaplňalo, nedokázala som sa na nič nadchnúť. Niekedy som nebola schopná vstať z postele, cítila som sa neskutočne sama s pocitom že nikto ma nemá rád. Išla som teda k doktorke, ktora mi predpísala antidepresíva. Prvé tri týždne boli strašné, nedokázala som sa na nič sústrediť citila som sa že toto je moje posledné, teda nikdy by som si nesiahla na život, ale mala som ten pocit v hlave že sa už úplne zrútim a zbláznim. Našťastie neskôr sa začala škola, celé tie stavy pretrvávali no potom som si našla brigádu popri škole a bolo to zrazu preč, prišlo leto odišla som do zahraničia a tam som si našla priateľa. Problém bol v tom, že som sa musela vrátiť do školy doštudovať posledný rok. Po depresiách neostal dovtedy ani náznak, avšak momentálne som skončila školu už úplne, teraz som druhý týždeň doma a neviem čo dalej so životom. Cítim rovnaké stavy ako minulý rok, síce nie až v takom rozsahu ale pociťujem rovnaké pocity ako bezmocnosť, nesústredenosť, nedokážem obsedieť dokonca ani pozrieť film, potrebujem stále niečo robiť, aby som sa necítila mizerne, mám totálny pesimizmus voči buducnosti, lebo neviem ako to bude s priatelom ak chceme ostať spolu, kde by sme žili a podobne. Viem, že tento stav opať zmizne ale obávam sa že v budúcnosti by mohol zase zavítať ku mne a toho sa bojím. Ak máte podobné skúsenosti s týmto budem rada ak sa ozvete, lebo ja naozaj neviem už čo so sebou. Ďalšia vec je, že pár ľudí vie o tomto co prežívam ale vacsinu by to v živote nenapadlo o mne povedať, lebo na prvý pohlad pôsobím ako naozaj veľmi veselý človek, rada vtipkujem a podobne.
Je to naozaj depresia?
Psych. dakujem naozaj za rady. Budem sa snažiť spraviť všetko pre to, aby sa to zlepšilo. Nad doktorom alebo nebodaj liekmi už ani nerozmýšlam. Unaveny3 ja ťa chápem a viem aké to je, ak máš po škole asi by bolo najlepšie odsťahovať sa z domu natrvalo a nájsť si niekde prácu, alebo možno si to s mamou vyjasniť. Dúfam, že sa ti situácia zlepší.
Angel presne sa viem vcítiť do tvojej kože ale mne sa do toho pridáva aj matka, ktorá ma psychicky ničí robí zo mňa podráždeného a výbušného človeka, ktorý všetko berie negatívne jediné miesto, ktoré mi ukazovalo svetlo a radosť bola škola a bývanie na intráku či priváte v inom meste teraz po škole doma to neviem ako vydržím.
Rado sa stalo a ak bude nejaký problém s depresiou pretrvávať znovu napíš alebo sa o tom s niekym porozprávaj radšej ako si nechať predpísať lieky na depresiu z nudy a samoty, vždy sa dá nájsť riešenie žiaľ alebo chvalabohu lieky na nudu a samotu nie su. :)
Spravím pre to všetko čo bude potrebné, lebo strašne ťažko sa s tým žije a nechcem už takto dalej ... dakujem za rady :)
Áno, chápem ale treba sa premôcť a k niečomu sa dokopať aj nasilu alebo poprosiť niekoho aby ti pomohol ináč sa z toho nevymotáš, čím skôr sa odhodláš spraviť prvý krok tým skôr sa depresie zbavíš.
Dakujem za odpoved :) áno ja si uveomujem že treba robiť veci ktoré ma bavia, ale najhoršie je to, že mňa v takomto stave nebaví nič absolútne ...
Ahoj no tak áno je to tzv. exogénny typ depresie, je to v podstate reakcia na nepriaznivý vplyv v tvojom okolí ktorý ju vyvolal, v tvojom prípade je to samota, stereotyp a nuda. Pani doktorke sa poďakuj, že ti predpísala antidepresíva, ktoré sa na exogénnu depresiu nefungujú a v takomto prípade ti uškodia viac ako by ti mali pomôcť. Liek sa predpisuje chorým ľuďom ty chorá nie si len si sama a nudíš sa. Keď už chcela byť pani doktorka tak akčná mala ti poradiť dobrého psychológ. Liek na exogénnu depresiu neexistuje. No a ako sa z toho dostať, nebuď sama a neži stereotyp, užívaj si život a rob čo ťa baví a čo ťa robí šťastnou :)
