Dobrý deň,
mám 17 rokov a popíšem približne ako sa moja mama správa.
Ide o to, že je to ten najväčší pesimista hádam na tomto svete. Neverila mi, že sa dostanem na gymnázium (za to, že som trošku pokazila prijímačky z matiky, ale zobrali ma na odvolanie) a tak mi zobrala zo školy prihlášku a dala ju na inú školu(na taku, kde prijmu každého). Keď som sa to dozvedela, bola som veľmi smutná, nevedela som, čo mám robiť a sestra bola z toho tiež nahnevaná, ale keďže bola komunikatívna a múdra, šla za riaditeľom, ktorý si ma nevymazal z počítača a tak ďalej, bolo to už dávno, len kvôli pesimistickej povahe mojej matky som sem nemusela teraz chodiť.
Ďalej ma stále podceňuje a zakazuje mi obyčajné veci a to sú: obliekať sa na svoj štýl, keď poviem svoj názor, začne nadávať, že taký názor mať nesmiem (napr. Povedala som jej, že ja veriaca nie som, lenže celá naša rodina je, ale nevidím na tom nič zlé, každý máme právo rozhodnúť sa, či veriť alebo nie). Neustále má zlú náladu, všetko vidí v čiernom a potom sa to aj na mne prejavuje- neverím si, nemám žiadne sebavedomie. Som priemerná študentka, ale známky nie sú všetko, milujem angličtinu a španielčinu a chcem sa v týchto jazykov rozvíjať, lenže ona mi povie, že na nič nemám. Navyše keď dokončím školu, cchela by som ísť do Anglicka na brigádu (opatrovateľlstvo), ale už teraz vidím, že mi to nedovolí. Viem aj napríklad, že by mi nedovolila, keď raz budem mať priateľa, žiť s ním bez manželstva, ale ja tak žiť chcem, cítím to tak. Samozrejme, že keď si niekoho nájdem, hneď s ním neutečiem a také veci, budem ho dlho spoznávať, len ma trápi, že ja svoj život nežijem, tak ako chcem. Keby mi zakazuje fajčenie, pitie, tak to chápem, ale obliekať sa na svoj štýl? (dám vám obrázky aky to je styl, nič provokačné ani tak). Mám svoju mamu rada, ale nenávidím jej správanie. Poraďte, čo robiť. No komunikáciu som už mnohokrát skúšala, neúspešne.
Nezvládam už mamino správanie a zakazovanie
PRESNE viem o com pises,, ja som to mala s tatkom ,presne ,totalny negativista ,od malicka mi nadaval aka som nanichodna ,nic v zivote nedokazem ,atd...... !!!! jasne ze som zo skoly nosila same zle znamky .. vobec som si neverila ! aj ked som sa doma ucila .aj tak som vzdy dostala zlu znamku ..a ziaci ktory a neucili dostavali dobre znamky ! vsetko ,je len o tom co ma clovek v hlave a ako si dokaze verit ! a toto musia detom odmalicka vsetpovat rodicia do hlav .a povzbuzovat ich .... mojej setre nenadaval ani ju neponizoval .,a ona a ani nemusela ucit a do 28 rokov vychodila vysoku a ma dva tituly !!!!! doma som to nezvladala ,bola som stale smutna a uzavreta .vlastne mi to ostalo doteraz ... az ked som vypadla z domu ,zacaal som si budovat nejake to chabe sebavedomie ,chut do zivota .a snazim sa zit pozitivne !!! z celeho svojho vnutra ,nikdy nechcem byt ako moj foter !!!!!... je to tazke takto zit .. vela krat sa dostanem do situacie ,ze sa neviem vynajst ,prepadne ma panika . neverim si ..ale to uz mam proste v sebe a som za to vdacna fotrovi ,,co uz , rodicov si nevyberieme !! a radim ti vypadni z domu a zi tak ako chces ty ,kym ti matka nezabije vsetku tvoju poz ,energiu a chut byt pozitivna a sebavedoma !!! je smutne ,ze su matky ktore takto deptaju svoje deti ..ale ona to urcite zazivala zasa so svojou matkou .. tieto veci a proste dedia .... drzim palce .:))
celebrita... moj život chceli plánovať.. mater si vymyslala ze kolo nasho domu chodi jeden chlap na aute 10x za den ze ma chce,.. a ze sa na mna vraj pýta ako sa mám... psycho schyza čistá... hlavna vec ze ked sme ho niekde stretli sa mi ten moj udajny "napadnit" ani len nepozdravil,.. dala som vypoved v práci tak vsade rozpravala ze idem opatrovat do rakuska... a potom sa ma ludia vypytovali ze kde som, ako som... ako sa mi pači v rakusku... a ja som iba oči vypleštila že o čom to točia...? že vraj počuli že chodim opatrovať... pritom som v živote nebola ani sa nechytám... potom dalsieho chlapa mi isla vnucovat, jedneho znameho, s ktorym som raz za cas sla von s partiou... páčil sa jej.. no ked sa mi zacal vyhrazat ze sa zabije koli mne, ze ma lubi...na ulici si klakol a začal revať... som sa otočila a odisla... a moja mater mi vyblakovala ze čo sa mi na tom chlapcovi nepáči,..? bola som vonku s kamoskou a volal mi, nebrala som mobil, prisla som domov a ten cirkus!! čo sa spustil na mna... akože drzosť, že som sa opovažila mu nezdvyhnuť moj telefon! že chcel aby som ho na vyšetrenie objednala... akože dpč!!!! 30 ročnemu keketovi mam ja vybavovat vysetrenia?!!! a ja som mu čo ? mater?! nech ho maminka objedna ked sa nevie sám... no psycho!! som jej povedala že ked sa jej tak páči nech sa rozvedie a zoberie si ho...!
ANGEL-DEMON
Podobné sme to mali aj my doma :) Keď som ako malá povedala, že si chcem šetriť peniažky na horský bicykel, tak mama len kývla rukou a zaťukala si prstom na čelo, že čo za somarinu som si to vymyslela, že to sa mi nikdy nepodarí. Čiže ma nepodporila slovne v mojej snahe o dosiahnutie môjho cieľa, ale radšej podkopla sebavedomie, že ale určite to nezvládnem. Odvtedy uplynulo veľa rokov a dokopy som kúpila bicykle štyri. Sestry minuli na sladkosti, keď dostali niečo od babky. Tak boli vyhrešené, že míňajú na blbosti a často aj zbité. Kto šetrí, je zlý a kto míňa, je tiež zlý? Teraz? Sestry majú frajerov, obe dlhoročné a vážne vzťahy a perfektne im to klape. Ja som ale rozhodnutá, že zostanem sama, lebo verím, že len sama môžem byť šťastná :) Takže sestry sú podľa rodičov zlé, že frajerov majú a ja som zlá, že nemám. Nie sú zosobášené v kostole, tam je problém. Najmladšia sestra odišla do Anglicka a ja do Rakúska, tak ona je zlá, že odišla do Anglicka, do takej diaľky a ešte aj lietadlom a ja som zlá, že som neodišla s ňou do tej krajiny, kam ona, ale do inej a že keď sme sestry, tak sme mali ísť spolu. Lenže my sme sa rozhodovali podľa jazyka, ktorý sme mali v škole a ja som mala NJ a ona AJ. Na návštevu prídeme hocikedy napríklad na týždeň. Ja sa na to pozerám tak, že keď rodič svoje decko za nič nepochváli, iba hreší a vyjadruje pochybnosti o tom, či to decko vôbec dosiahne cieľ, ktorý si zaumienilo - podceňuje a podkopáva sebavedomie, neoprávnene kritizuje, podozrieva decko z vecí, ktoré nerobí, tak taký rodič je antitalent na vychovávanie detí. On nemusí decko nenávidieť a môže ho mať dokonca aj trochu rád, ale on vlastne vôbec nevie, ako treba vychovávať deti, aby sa im vyvinulo zdravé sebavedomie, tak sa naňho netreba hnevať. Ale zase na druhej strane od takého rodiča treba odísť bývať preč, aby nám už ďalej neničil sebavedomie. Dusiť v sebe hnev by bolo to isté, ako hnevať sa na človeka, ktorý nemá hudobný sluch, že falošne zaspieval :) Že on neustále vyspevuje a my ten sluch máme a počujeme, že je to falošné a píli nám to uši, tak urobíme opatrenie, že si dáme do uší štuple, alebo sa od takého spolubývajúceho odsťahujeme preč, nech nám už tie uši nepíli s tým svojim škrekom, keď sa nám to zle počúva. Ale hnevať sa naňho nedá, lebo on zato nemôže, že spieva falošne, dokonca ani nedokáže postrehnúť, kde robí chybu :) A potom sa čuduje, prečo všetci poslucháči od neho ušli :) Tak isto sa naši čudujú, prečo všetky deti od nich ušli :):) :) :) :) :D
DKKK zakladatelka temy nenapisala ze na foto neni ona,... kedze si myslela ze asi budete poznat spevacku Avril Lavigne
Máte do dosť ťažké, uznávam. Moja sestra napríklad ako 21 ročná dostala od opilého otca bitku, lebo bola s kamoškami stanovať. Lepšie povedané, lebo bola stanovať na Veľký piatok a vtedy sa akože podľa starých kresťanských tradícií musí ísť do kostola a je zakázané sa zabávať, a tak. Netrvalo dlho a odišla do podnájmu, aby mala pokoj. Prvý podnájom mala v tom istom meste, kde bývajú naši. Rodičia sa čudovali, prečo ide do podnájmu v tom istom meste, že však keby išla do iného mesta napríklad kvôli robote, tak to by ešte pochopili, ale toto? Ona ale dobre vedela, prečo to robí. Odvtedy sa vláči po podnájmoch a po zahraničí. Sme tri sestry a všetky sa vláčime a túlame kade-tade, ale doma s našimi bývať nechceme. Na návštevu na pár dní v pohodičke hocikedy, ale nie zostať tam natrvalo bývať. Už len rok ti chýba do plnoletosti a po skončení školy môžeš aj ty odísť. Napríklad aj tu na fóre môžeš nájsť parťáčku na bývanie v podnájme, kým si našetríš prachy na odchod do zahraničia. Hlavne sa nad tým netráp a radšej mysli pozitívne, že čas to vyrieši a že tú slobodu, ktorá ti teraz chýba, ti prinesie blízka budúcnosť.
Mám ju rada ale nenavidim jej spravanie, tak potom ju nemas rada, lebo spravanie to je tiez jej!
Ty si taka krpata? Sranda... No tak rodicia sa pravom na teba stvu, ja nie som na tvojej strane!
toto doverne poznám a ešte horšie... mne chcela cely zivot nadiktovat, ona mi strendu vybrala, na vysku ma nutila ist,.. ale ja som sa rychlo zamestnala a v 22 zobrala hypoteku, kupila byt a zbohom! odvtedy mam pokoj... minimalna komunikacia, mam 27 ale stále spochybnuju moje nazory, rozhodnutia, nerešpektuju moje záluby.. ked som celá šťastná a v tej euforii im niečo prezradím tak som jebnuta, nie som normálna... proste dostanem po papuli (psychicky) že z oblakov spadnem rovno do pekla... aj teraz som krava sa im pochvalila ze si idem robit jeden kurz vdaka ktoremu budem moct robit svoje vysnivane zamestnanie,.. tak to spochybnil pre istotu otec, ze su to vyhodene peniaze a podobne... pritom su to moje peniaze ktore do toho dám,... tak som sa rozhodla ze ked aj pojdem von si privyrobit na nejaky zber aby som mala na ten kurz kedze je dost drahy... ani im nepoviem kde som... a na čo? su to cudzi ludia ktorí mi v zivote nijako nepomohli iba mi dojebali zivot... hocikto cudzí koho by som na ulici stretla a povedala by som mu o tom kurze ze si idem robit, by mi prial,... "cudzí ludia" kamosky, kolegyne ma psychicky podporia, tá kvázi rodina mi iba podkopava to sebavedomie ktore ani nemám..
Ahoj, to mi je luto ze si to tiez tak mal, dokonca aj horsie. Aspon teraz uz zijes svojim zivotom
Ahoj no viem si to celkom predstaviť ja mám 24 tiež mám matku stíhačku sliedi mi doteraz stále za chrbtom ale už mi to je jedno chodím na výšku popri tej mám prácu čiže s ňou trávim len veľmi málo času ale takisto každý iný názor než ten jej je zlý len preto, že to nie je z jej hlavy a jediný komu sa dokáže prispôsobiť je sama sebe je to na nervy poznám to človek nemôže mať ani kúsok súkromia a vlastný vkus a názor. Hrával som do 19 hokej aj to jej vadilo pretože ona hokej neznáša a zakazovala mi ho. Doteraz si s ňou nerozumiem takisto priateľka a ani sa jej nečudujem už len kto by chcel takú svokru, ktorá sa stará viac o cudzí život ako o ten vlastný... Bohužiaľ s tým nič neurobíš je to taká panovačná povaha, ktorá si nenechá vysvetliť a nevie sa prispôsobiť, tiež som sa snažil robiť kedysi veci podľa jej gusta a tak aby bola ona spokojná lenže to som si bez jej vedomia ani prdnúť nemohol a musel som sedieť len doma a bol som nešťastný. Nenechaj sa ňou odradiť a nepočúvaj ju inak ťa zničí. Jedným uchom dnu druhým von. Plánuj si hlavne veci do budúcna ako napríklad to zahraničie, čím skôr si to vybavuj aby si hneď po strednej mohla letieť a čím skôr vypadnúť z domu a uľaví sa ti :)
Nájdi si na teraz brigádu odkladaj a šetri si každé euro keď dokončíš gympel choď hneď po maturite skúsiť zahraničie je to výborná skúsenosť navyše si slušne zarobíš a už budeš mať dosť rokov na to aby ti matka mohla niečo zakázať ale určite sa vráť na výšku.
