Existuju este normalni muzi?

Vsetkym som vam ozaj vdacna za odpovede! Az teraz som si uvedomila, ze som o sebe povedala ozaj primalo... Ide hlavne o to, ze vo svojom nefungujucom vztahu som vydrzala kvoli detom. Teraz deti vyrastli a ja som sa dostala do veku, kedy som si uvedomila, ze toto nie je moj zivot, takto dalej nechcem. Uz nemam preco zostat. Ale, kamaratky ma odhovaraju, vraj nic lepsie nenajdem a ostat sama tiez nie je bohvieco (skoro vsetky su rozvedene a nestastne), tak preto stale vaham. Z muzov ktorych poznam, ked to tak porovnam s tym co mam doma, tak by to bolo ozaj z blata do kaluze. Z toho asi vznikla moja zufala otazka, ci niekde existuje aj nieco ine, ale samozrejme ze na to mi nikto odpoved nemoze dat, bola to skor taka basnicka otazka.. :) dakujem vam vsetkym!

Biela Kobra dakujem. Vazim si to od teba specialne, lebo si vazim teba.

Ja som normalny v tom vyzname ako pise Slobodna - ze manzelka ide do vyvrtky a potom ma ma rada. To chce ale normalnu manzelku. :)

Ono ale asi nejde o mna, ale o nazory, ktore tu pisem. Tie by som chcel aby boli normalne, lebo ich mam od jedneho normalneho muza. Ten muz nie je normalny tym sposobom, ze by sa do normalnosti trafil, ale preto, ze normalnost svojim prejavom stanovil. Je to Pan normalnosti.

Teraz uz pre vacsinu normalny nie som, ale to beriem. :)

Mila zakladatelka, nelam este nad svojim vztahom palicu, aj takyto vztah moze vstat zmrtvych, poznam aj take pripady. Skus este svojmu manzelovi zachovat vernost, nechaj este svoje srdce, svoj stol a svoju postel volnu pre neho. Mozno sa este vrati...

Až teraz som si prečítala tvoj príspevok v komentoch, takže beriem späť. Najprv sa vysporiadaj s tým, čo máš. Potom zháňaj inde.

Ahoj. Asi sa ešte ozve Filip TT, ako jeden z predstaviteľov normálnych chlapov žijúcich v normálnom harmonickom vzťahu :)

Odhliadnuc od miery normálnosti, ktorej chápanie je vysoko individuálne, ja som už 20 rokov šťastná s mužom, ktorého vlastnosti korešpondujú s mojimi potrebami a názormi, a okrem toho ho ľúbim a dýchala by som za neho. A podľa všetkého to platí aj naopak. Aj pred ním som mala niekoľko vzťahov s výbornými mužmi, z ktorých mal každý niečo do seba, jeden viac, iný menej, avšak tá láska nebola až taká silná, takže sme sa po dohode rozišli a pobrali sa "o dům dál".

Ako ti tu už bolo povedané, nik nemá na na krku visačku "Som ideálny chlap pre G.", aby si ho podľa toho spoznala. Treba proste skúšať, až kým nezahoríš a nedôjde u teba k prieniku citov s rozumnou voľbou. Mnohým ženám, keď im začnú biť biologické hodiny, stačí aj tá "rozumná voľba", ibaže po čase sa začnú cítiť o čosi ukrátené a potom zháňajú bokom. Iné sa zasa vrhnú na "cestu citu" a potom vyplynie z deja, že ten ich ideál sa s nimi nezhoduje v skutočnosti v ničom. To, že máš už 44 rokov a ešte stále nie si pod čepcom, dokazuje, že nepatríš ani do jednej, ani do druhej skupiny. Takže len trpezlivo hľadať a skúšať - a trošičku poľavovať z nárokov, lebo výber v tomto veku už nie je to, čo býval.

A na otázku kde? Mňa s mojím mužom zoznámil spoločný koníček, čo vo vzťahu považujem za veľké plus. Čo sa týka prechádzajúcich skúseností - s jedným som sa zoznámila v nemocnici, s jedným na pretekoch, s jedným v práci, s niektorými ma zoznámili priatelia a zvyšok už nepamätám :)

Hlavu hore. Na každý hrniec sa nakoniec nájde pokrývka.

Normalny chlap urcite nebude hladat vydatu zenu. Najskor pories svoj zivot dokedy pustis do neho druheho cloveka..

Ak si normálna, nebude pre teba problém nájsť si normálneho.

Ahoj Slobodná,

prajem Ti pekný deň.

:-)

To nie je o ne-trúfaní, ale muži v tom veku už majú iné priority a koniec koncov nie je to také bezprostredné ako keď mali 20. V tomto veku sa už dosť ťažko hľadá niekto kto by za to stál, resp. veľmi veľa single mužov zistilo, že im ten ich stav vyhovuje a nemienia sa ho len tak vzdať. A na ulici, v obchode, na klzisku a neviem kde asi sotva stretneš niekoho vyhovujúceho. Ak chceš mať aspoň akú takú nádej, tak jedine na lepších zoznamkách a aj tam sú ženy, ktoré hľadajú roky a sú tam prakticky každý deň.

Tiez ma doteraz este nikto neoslovil, ani v realite, ani na internete: "Ahoj, ja som Ferko normalny" V konecnom dosledku by mi prave to asi pripadalo nenormalne.

Inak normalita je individualna. To, co jednemu pripada normalne, inemu uz nemusi. Kazdy ma hranice posunute inak.

A partner, s ktorym dokazem byt stastna je asi ten, ze obcas ma vytoci do vyvrtky tak, ze ho mam chut zaskritit a vzapati ho lubim ako kona. Ono to tak nefunguje, ze mama chlapa a som stastna. Vies ako sa hovori: S chlapom tazko, no bez chlapa este tazsie. Ale niekedy aj celkom opacne :)

Asi si treba uvedomit, co je pre teba prioritne - jeho vlastnosti, charakter, hodnoty, konicky .... Ja napriklad neznasam a som vrcholne alergicka na chlapov, ktori sa spravaju ako arogantne hovada, vsade bol, vsetko vie a je najkrajsi, najbohatsi na svete a vsetky budte zo mna predposrate. Z takych sa mi obracia zaludok a takych nedavam ani na lacno.
Ale najst v dnesnej dobe relativne normalneho cloveka je skor zazrak, nie to este chlapa :) ako aj zenu - aby ma chlapi neudupali pod zem :)

ja som sama, ale predtým 2x na pokeci, kamoška na diskotéke, známa cez kamošku našla priateľa, druhá známa v škole, dalšia v bare kde pracovala, brat našiel švagrinú v škole, kamoška priateľa na koncerte, bol jej predstavený ako ich kamarát, myslím si, že v dnešnej dobe prevažujú sociálne siete, ja sama som tam fungovala, ale teraz po tridsiatke viem, že už by som tam nešla, hoci som sama, proste to tak vôbec necítim....treba to nechať na náhodu, ale tiež, neuzatvárať sa doma medzi štyrmi stenami, proste ak príde nejaká príležitosť, ísť tam, do neznáme a nikdy nevieš...raz mi kamoška povedala, že jej kolegyňa sa zoznámila s manželom na trhovisku, kde chodila pravidelne kupovať zeleninu, mala vtedy 40rokov, ja verím, že kto má niekoho stretnúť, hľadať nemusí....ja som som posledného priateľa nehľadala, proste ma raz kamoška nahovorila daj sa na pokec a do týždňa bolo stretko a tak....ale bolo to určite aj tým, že hľadať som nehľadala a nechcela som nikoho, bolo mi dobre samej