Mama hovori mojmu priatelovi, ze sa boji ze mu ublizim!

Zdravim vas. Nazov temy napoveda, vsak posnazim sa podrobnejsie popisat situaciu. Mam 26 rokov, za sebou par neuspesnych vztahov. Doteraz som byvala u rodicov, striedavo aj u byvalych. Pred rokom som spoznala lasku svojho zivota, s ktorym mi to maximalne klape.Spolu sme asi pol roka...
Kym som bola s byvalym, dost som sa spustila, obaja sme vela chlastali, predtym vztah bol taktiez katastrofa, obaja celkom ini ludia, trpeli sme obaja. Vztahy som nakoniec ukoncila ja a nie ze by som este vo svojom veku nejak velmi davala na to co sa paci mojim rodicom, boli velmi za, ked som urobila ako som urobila. Ano je pravda a vidi to aj moj priatel, ze sa casto pokusaju mnou manipulovat a akoby ma drzat v sachu roznymi slubmi a vyhodami, ktore uz zo skusenosti odmietam nakolko vsetko pri prvej nezhode skoncilo len hadkami a vycitkami. Pomaly to ide, ale snazim sa od nich odputat, riesime si vlastne byvanie a co najviac sa da bez pomoci mojej rodiny, nakolko aby mi to opat neobili o hlavu ze co ja vdaka nim mam a ze vlastne by som bola len hovno a zobrak na ulici bez nich...
Nie je vsetko ich vina, ano bola som aj ja zloduch ked som bola v puberte, nechcela som sa ucit a fakt ze lahke s´to so mnou nebolo, nakoniec ma nevl. otec v osemnastich vykopol z domu...ale o tom som nechcela..Nakoniec som sa o 2 roky vratila a nie ze prizivovala som sa, normalne som pracovala i najom som im platila. Odvtedy som stlae len ta nejaka co sa musi plazit pred nimi, byt vdacna, ano ja som...Ale zakazdym ked pride normalna nezhoda to mat vykricane a otrieskane o hlavu...
Pred rokom som doviedla mojho terajsieho priatela k nasim domom. Vtedy len kamarat. Uz od zaciatku akoby nas chceli dat dokopy, mama nenapadne stale do neho, bolo to mile ozaj. Ked som im o pol roka oznamila ze sme spolu, mama mi povedala, ze nie som tak dobra ako on. Otcim zas niekedy pred nim poznamenal ze ho znicim. Proste ..no..ako utvorte si vlastny nazor, ale az za chvilu, ked to dopisem..
Ano v lete som narobila dost pruserov a poprvykrat som si uvedomila a priznala, ze nezvladam alkohol, nezvladam stresove situacie. Este pred tym, nez som sa dala s mojim terajsim priatelom dokopy, som sa mu s tym zverila. Momentalne je to o dost lepsie, rozhodne nie ako v lete minuleho roku. Riesim aj tento problem, riesim ho s priatelom, ktory mi je obrovskou oporou.
Zverila som sa s tym aj mame este v lete minuleho roku, lebo uz doma som to nezvladala a bola som cez den napita. Odvetdy som si zakazala akykolvek tvrdy alkohol. To dodrziavam bez problemov. Vecer sem tam pivo,ale fakt ze len sem tam jedno dve nie do opitia. Ked som u rodicov snazim sa nie, iked tam som ako taky odkundes..Naposledy, ked bola hrozna hadka doma...zase kvoli prachom..nieco mi slubili,..slusne som sa opytala ci slub plati alebo si mam zohnat brigadu nakolko mam hypoteku a termin splatky sa uzuz blizil. Mala som vtedy v sebe dve piva a mama sa hned toho chytila. Volala mojmu priatelovi ze som bola na nich agresivna a ze sa o neho boji ze mu ublizim(co ze agresivna akurat nenavidim ked mi neitko raz nieco povie ja sa toho chytim a potom po mne ziape s inou verziou a mne sa na margo toho komplikuju veci nakolko som s niecim pocitala)Skoncila som ako ta co zere zadarmo u nich a bla bla. Vykasla som sa teda na ich pomoc, ze kym vystudujem skolu, budu mi fin. pomahat. Mam brigadu, robim co mozem, sterime kde sa da...Moja matka ma strasne sklamala uz viackrat nie len raz. A ja si stale myslim ze som ten menejcenny debil a idiot ktory sa im ma pchat do prdele....nie ze by bola stastna ze som si nasla skveleho priatela, ktory mi chce pomahat...strasi ho akoby som mala schovane lebky pod postelou. Priatel sa samozrejme nevystrasil zo mna, ale z nej. Odvtedy tam ani nema chut chodit. Nechcem uz aby mi nikdy zasahovala do zivota. Na druhu stranu, nechcem uplne ze tresknut dverami lebo asi by jej aj tak nedoslo preco..Prepacte za dlhy text potrebovala som to. Inak by mi asi praskla hlava. Dakujem za kazdu radu, nazor