Ahojte, o pár dní ma čakajú štátnice. Samozrejme som dosť v strese ale tomu by som sa teraz nechcela venovať. Skôr mám obavy čo bude po nich. Na jednej strane sa teším že to konečne skončí ale na druhej strane, vôbec neviem čo bude po tom.
Mám skoro 25 rokov, bývam na východe takže s pracovnými príležitosťami je to ťažšie. Z určitých rodinných dôvodov, ktoré by som tu tiež teraz nechcela rozoberať nemám veľmi možnosť ísť niekam ďalej za prácou. V podstate ani neviem čomu by som sa po škole chcela venovať.
Ďalšia vec je, že som už dlho bez vzťahu (4roky). Chýba mi partner ktorý by mi bol oporou aj v tomto období. Spolužiačky po škole plánujú svadby, detí a ja? nemám nikoho, nikto o mňa nemá ani len záujem. Teda možno by sa aj niekto našiel keby som sa nejak posnažila ale ja nemám rada také zoznamovanie nasilu. Zatiaľ to vždy prišlo tak spontánne, a to sa mi zda prirodzenejšie.
Som smutná keď si predstavím že napr. spravím úspešne tie štátnice a nebudem mať komu to zavolať. Mám samozrejme rodičov ktorí ma podporujú vo všetkom, stoja pri mne a naozaj som im za veľa vďačná ale predsa len už mám dosť rokov a potrebujem aj inú formu lásky, tú partnerskú.
Posledná vec je, že nemám ani kamarátov s ktorými by som mohla tráviť napríklad leto. Mám síce sestru s ktorou chodíme občas von ale inak všetky kamarátky ktoré som mala už majú vzťahy, čas trávia s priateľmi a na mňa si nájdu čas už len občas. A teda som smutná aj z toho že neviem čo budem robiť v lete, chcela by som chodiť niekam na výlety a tak, ale nemám s kým.
Neviem či sú všetky tieto moje negatívne myšlienky spôsobené tým že posledné dni trávim len nad knihami, ale asi skôr nie, toto všetko ma trápilo už aj skôr. Teraz to len na mňa nejak doľahlo.
Asi mi s tým ani nikto nepomôže ale môžte aspoň napísať vaše názory, napíšte ako to bolo u vás po tom ako ste skončili školu, ako ste si našli vzťah, prípadne nejaké rady ako sa do štátnic úplne nezblázniť :D
