Ako sa vysporiadat so smrtou blízkej osoby?

kazdemu pomoze nieco ine, nie je na to nejaky liek ani navod :/

Ovečka, nenapísala som že som vďačná že Boh mi vzal blízkeho človeka, ale že môžem byť vďačná že doprial môjmu blízkemu rýchly koniec...Ak človek dostane rakovinu, veľakrát je rýchla smrť vykúpením...zo začiatku to bola tá nenávisť voči Bohu prečo on, ale následne po tom všetkom čím si prešiel včetne bolestí, som vďačná že mu doprial rýchli koniec....niekedy ak má človek veľké bolesti je smrť vykúpením....

len ist dalej a ako sa hovori cas vsetky rany zahoji

Jaja15 mas Stokholmsky syndrome? takze ty si vdacna niekomu ze zabil niekoho blizkeho lebo to bolo rychle?? WTF?

dosť stručná otázka na komplexnú odpoved, vidím v nej však silné vzájomné puto,čo je v podstate pozemsky dobré,duchovné puto však môže pokračovať aj za hranice smrti, aj takým spôsobom, že sa za ňu budeš prihovárať u boha,a ona sa na oplátku bude u ňho prihovárať za teba a tvojich blížnych

Možno to bude znieť ako klišé, ale naozaj to chce len čas....Ak si veriaca, daj za zosnulého odslúžiť omšu....tiež som si tým prešla, od vyjednávania s Bohom pri ťažkej chorobe až po jeho preklínanie že mi vzal blízkeho človeka...a nie som veľmi pobožná, neviem či Boh existuje...ale ak Boh existuje dnes mu môžem ďakovať že to bolo rýchle...dôležité je len to, že tvoj blízky už netrpí a je mu dobre(je na poriadku)- a to je to najdôležitejšie...na nás už len je, aby sme ho po smrti nechali odísť, jediné čo preň môžeš urobiť je pomodliť sa, aby jeho duša našla pokoj, či už v nebi alebo na ďaľšej ceste ktorá dušu čaká....a spomínať naň s láskou....veľa krát smútok blízkych bráni duši pokračovať v daľšej ceste....smútok je prirodzený, ale treba žiť ďalej svoj život a tak by to chcel aj tvoj blízky,určite by nechcel aby si sa umárala žialom....a časom získaš aj na smrť iný pohľad

ahoj Zlomená, na vysporiadanie sa so smrťou blízkeho neexistuje univerzálne platný návod...to,čo ti pomôže odhalíš postupne sama. Jednoznačne to chce ale čas....čas, ktorý je u každého z nás individuálny. Dokonca z vlastnej skúsenosti ti poviem, že aj čas na vysporiadanie sa so stratou blízkej osoby je odlišný pri každej ďalšej strate....

Ako dlho sa s tým už snažíš vysporadúvať a ktoré "kroky" si k tomu už zvolila a použila?