Neviem čomu veriť

Máš pravdu, ak by na konci celého nášho snaženia za tých pár desiatok rokov mal by definitívny koniec a "hnitie" v zemi, tak náš život naozaj nemá zmysel. Prečo sa snažiť, keď aj tak raz všetko pominie? Veď čas je neúprosný, ide ako vlak a nezastaví sa. Rozhodne prídeme raz do momentu, keď už telo ďalej nebude vládať držať krok s časom. V ideálnom prípade zomrieme na starobu - a čas si pobeží ďalej. A milióny ľudí budú žiť na zemi svoj život ďalej, ďalší sa budú rodiť a zomierať, aj keď my tu už nebudeme.

Otvor oči a pozeraj na prírodu a tento náš fyzikálny svet. Všetko je dokonale premyslené. Od štruktúry DNA tvojho tela až po fyzikálne a chemické rovnice, na základe ktorých funguje všetko okolo nás. Poskladalo sa to tak samo? Veriť tomu je ako dať do krabice všetky súčiastky hodiniek, zatvoriť ju a zatriasť ňou - a očakávať, že potom z krabice vytiahneme poskladané fungujúce hodinky ako králika z klobúka. Nie, nič okolo nás takto nevzniklo. Naopak, je tu jasná súvislosť medzi príčinou a následkom. A jasný zámer urobiť niečo presne tak a nie inak. Ten niekto, kto je za tým, si dal tú námahu, aby všetko do najmenších podrobností premyslel. Od toho, čo bude jesť nejaký červíček v zemi, cez to, čo všetko potrebujeme my ľudia, aby sme prežili (optimálne klimatické podmienky na zemi, vzduch, oheň, plodiny..) až po vzdialené galaxie a čierne diery vo vesmíre. Pre toho neznámeho malo zmysel naučiť vtákov stavať hniezda, aby mali kde vkladať svoje mláďatá, malo zmysel naprogramovať stromy, aby vždy na jar začali pučať a vyháňať lístie, kvety a nakoniec priniesli plody, malo zmysel vymyslieť toľko chemických prvkov, vytvoriť toľko rozmanitých zvierat, kvetov, hornín. Malo zmysel vytvoriť vesmír s miliónmi hviezd, ktoré za celú svoju existenciu ľudstvo všetky ani neodhalí ani nepreskúma. Všetko do seba zapadá ako kamienky mozaiky. A človek je súčasťou tejto mozaiky. Nie však ako bábka, s ktorou niekto hýbe ako chce, ale ako slobodná bytosť, ktorá sa sama rozhoduje o svojom živote a je pozvaná do dobrodružstva so svojím Stvoriteľom. V Ňom niet smrti. V Ňom bude žiť aj ten, čo zomrel, lebo rozklad tela neznamená zánik duše, ktorá telo kedysi oživovala.

je dobré,že si kladieš takéto otázky,Bohu sa to páči,lebo vidí, že ho hľadáš,prajem ti aby si ho našiel a nadviazal s ním osobný vzťah

pre každého je zmyslom čosi iné :) a je skvelé,že to riešiš, myslím, že mnohí si takýmito fázami života prechádzame, keď sa pozastavíme nad zmysluplnosťou a tým,kam a prečo vlastne smerujeme a aj viac krát v priebehu toho,ako starneme :)

čo myslíš ty? aký život by malo pre teba najväčší význam žiť?

tieto otazky uplne vazne riesis, ci len chces rozputat diskusiu? :D... okej, ziadne nebo a peklo, ostatnes hnit v zemi, to je fakt holy fakt... hlavne chod do skoly, uc sa, zarabaj aby si bol schopny prezit a svoje "hnitie" v zemi oddialil co mozno najviac

musis si najst zmysel zivota

..sa musíš velmi nudiť....