Mám nervy v koncoch

Ahojte,
chcela by som vás poprosiť o názor, príp. o radu ako ďalej.
Mám 22 rokov a momentálne sa učím na bakalárske skúšky a obhajobu bakalárky, ale keďže u nás v rodine to vrie, tak mi do hlavy nejde nič.
Moja mama pracuje pre jednu finančnú spoločnosť, takže si musí zákazníkov obvolávať sama, aby niečo zarobila. Problém je ten, že jej to veľmi nejde a ak niečo zarobí, tak to stroví na blbosti a potom sa rozčuľuje. Síce klientov volá, ale niekedy sa prehrabe v papieroch aj 5 hodín a nadáva, je doslova drzá a obviňuje každého, že jej to nejde. Celá rodina je v pozore, lebo sa nechá ľutovať. Ja jej po večeroch pomáham aspoň s vyhľadávaním na nete, ale nechcite vedieť čo si vypočujem. Okrem toho je strašne náladová, ak má dobrú náladu, tak je to pohoda, ale ak nie, tak je každý zlý, len ona tvrdo pracuje. Popritom sa s ňou už nechcú ani kolegyne spolčovať, lebo je intrikárka.
Otec je automechanik, v garáži pri dome a väčšinou si niektorých klientov vodí aj do domu. Večer príde niekedy opitý, do mňa nedobiedza, ale s mamou sa dokáže pohádať vždy, lebo mama mu nedá pokoj.
Na intráku som nikdy nebývala, lebo mám školu neďaleko. Mala som brigádu do 15.4., mesačne som zarábala cca 200 eur, asi 50 som si odložila a ostatné dávala mame, ona mi ale vykrikuje, že jej dávam málo a strovím čo mi zostane. Mama na mňa pobrala aj rôzne veci cez Home kredit a Cetelem a keďže to nespláca tak na moje meno chodia samé upomienky.
Už som zúfalá, kým som mala školu každý deň, tak som toto neprežívala. Teraz keď sa potrebujem učiť, tak nemám kľud, len krik.
Súrodencov doma nemám, mám síce brata, ale ten žije vo Fínsku.
Ako z kola von?