Ahoj , napisem to strucne uz dva roky vychovavam priatelove dcery , problem je v tom že polovicu vztahu si mal priatel tendenciu ich chranit a videl len ich z partnera bol len otec , doslovne , ten vztah neplnil funkciu , ked som mu to minule leto povedala že niesom šťastná a že si všíma len deti a že nech sa rozhodne či vobec vztah potrebuje tak sa trošku uvedomil ale aj tak , doma vsetko robim od upratovania po varenie , vari aj on občas ...raz mesacne ideme na velky nakup inak tie mensie vlacim ja , ma ukazkovu domacnost po minulej manzelke alkohol. To bol horror , ten problem je ze starsia dcera je vzdorna ma 11 rokov a velmi odvrava ale za vsetko , ma poznamky typu , nechaj ten tanier tak ved Maťka to umyje ,,,, akoze sluzka som ci čo .....dnes takisto odvravala a este si aj dupne na jej vek , ja kebyze si to dovolim tak dostanem facku , dokonca zacala dnes zalovat otcovi / partnerovi na mna , ze som povedala to a to ..... je toho na mna fakt dost , som nešťastná v tom vztahu , jeho deti ma obcas tak nicia ze premyslam ci mam ostat , plačem , tak moc sa snažím a oni si z toho nič nerobia , naozaj sa citim ako nič ako sluzka , opatrovatelka a pritom sa tak moc snazim ich dobre vychovavatv ale obcas uz tusim byt sama , mam vsetkeho dost , nevladzen , necitim sa uz ani dobre ako zena nemam cas a chut popri vsetkom , mam chut utiect , vobec necitim vo vztahu lasku , podla mna je to len vyuzivanie toho ze som typ ženy čo ma silny materinsky pud , čo sa postara dobre o deti a to je všetko ...... Čo mam robit , je to náročné vychovavat cudzie deti pokial sú si vedomé že tatinko ich ma na 1 mieste.......ja som len doplnok čo robi slúžku .....som na dne
nevlastne deti a partner
Ste zlatí , ďakujem ,. najprv som zosmutnela keď sa navalila kritika , pravda je že tie deti ma ľúbia to by som klamala , ja ich tiež , nedokázala by som asi odísť ako ich bio matka , ale určite sa poznažím zlepšiť ten vzťah , obetujem tomu ešte nejaký čas .. ak sa podarí budem rada , ak nie vždy je cesta späť .... deti sú stále so mnou , keď je im zle idú za mnou , keď sa niečo stane idú za mnou . keĎ chcú utešiť idú za mnou , čiže asi im na mne záleží , a predsa sú to deti nevedia sa vyjadriť tak ako dospelí a s tou staršou trieska puberta , to spraví veľa ... som rada že ste mi napísali + aj - , už je to na mne , popremýšľam a skúsim kompromis .....
toto som tu uz viackrat pisal... prioritov partnera budu vdzy deti a ty budes max. na druhom mieste.. u teba bude je prioritou partner a preto su taketo vztahy tazke... bud sa s tym zmieris alebo si hladaj inde... mozes to vylepsit tym ze budete viac casu travit ako rodina ale to vzdy bude take... ono tieto problem su aj napr pri adopcii ze sa tie deti postupne odcudzia a podobne a nieto este v tvojom pripade
klobuk dolu ;)
Lyli
Mas moj velikansky obdiv.Ine je,keby si mala aj ty deti,ale bezdetna zena sa dat na vychovu dvoch cudzich deti to chce silnu davku nervov a trpezlivosti.
Mesacny princ ti to napisal najlepsie.Ale skus aj co kycera navrhla.
Mne tam chybaju vase spolocne aktivity,kino,alebo ked aj hranie futbalu,spolocne straveny den,kedy sa im mozes ukazat nielen ako kucharka a upratovacka ale aj ako kamaratka.
Tu je chyba v partnerovi.Deti s tym nemaju nic.Oni si dovolia tolko,co im dovoli on.Povedz mu vsetko ako sa citis a pokial nezacne deti vychovavat a necha ich aby sa k tebe spravali ako ku platenej sluzke,odid.
Ja mam z toho vsetkeho pocit,ze si absolutne nedocenena.Nemaju ta tam za nic.Sadnite si este raz a porozpravajte sa.Nie si povinna toto trpiet.Mozes si este najst partnera,s ktorym si zalozis svoju rodinu,v ktorej budes milovana ako partnerka aj ako matka.Tu nemas ani jedno ani druhe.Vlastne mas...prazdnotu.
Sama by som to lepšie nedala... : )
Lyli, predtým ako príjmeš definitívne stanovisko, skús ešte toto. Skús ich všetkých objať. Povedať im, že ich ľúbiš, že Ti na nich záleží... Že túto situáciu už nezvládaš a ak oni nevyvinú iniciatívu smerom k Tebe, nepomôžu Ti, že odídeš. Navždy. Drž sa, dievča!
Máš viac možností, ako danú situáciu riešiť.
Pravdou je, že dnešné deti sú...vychovávané tak, ako sú. Nikto sa im nevenuje a to je podľa mňa prípad aj tých dvoch nevinných stvorení, ktoré si vynucujú aspoň pozornosť otca, keďže je im biologický rodič. pravdepodobne s nimi vôbec nie je a teba ako ,,mamu,,neberú a ako partnerku ich otca ťa neakceptujú. prečo?
Sú ešte veľmi malé, aby si niečo takéto uvedomili a tu by mal podľa mňa jednoznačne zasiahnuť ich otec. Je jednoduché odísť ale ak máš partnera rada a očividne máš tak ostaň a skús im byť mamou. Potrebujú rešpekt, úctu, občas pár ,,po zadku,, ale hlavne pochopenie.
No v prvom rade potrebujú to, aby zasiahol otec a ty to potrebuješ tiež. Podľa mňa ťa vnímajú ako votrelca, ktorý nemá čo po boku ich otca čo robiť. No tu by ti možno vedel pomôcť detský psychológ. Poraď sa s nejakým čo robiť, myslím že majú v tejto oblasti oveľa viac skúseností. Alebo ak poznáš niekoho, kto sa takto staral a vychovával ,,cudzie,, deti tak sa sním poraď.
Nebudú sa správať inak, pokiaľ ti nebudú dôverovať, nebudú mať rešpekt a nebudú ťa mať radi...ale to nie je otázkou jedného dňa a tie deťúrence sú v takom veku. Staršej začína puberta a mladšiu stiahne so sebou.
Je to beh na dlhú trať a ak nemáš dosť síl a trpezlivosti, tak to nezabehneš a radšej z tej rodiny odíď.
Mal by v prvom rade zasiahnuť tvoj partner!!! Ak nezasiahne, tak si sama neporadíš.
Je normalne, ze tuzis, aby aj tebe ktosi daval lasku. Skutocne si momentalne degradovana iba na vec. Pokial si to len nechas, potial ta budu vyuzivat. Bude to iba horsie. Skutocne si uz mala davno odist. Tuzis po laske, ale skor ju dostanes niekde uplne inde ako na mieste, kde ju hladas.
už dávno si mala odísť
ehm, dievča, prosím ťa zobuď sa. Ty si typ "spasiteľky sveta", ktorá z ľútosti chce niekomu dobre, ale namiesto dobra pre iných zničí len samu seba. Prosím ťa, čo ťa zaujalo na partnerovi, keď ste sa zoznámili/spoznávali? Čo sa ti na ňom páči teraz? A prečo si myslíš, že táto rodina nedokáže fungovať bez teba? Myslíš, že všetci zahynú ak odídeš? Skutočne si sa aj zaľúbila do toho chlapa, alebo ti ho len bolo ľúto?
.
Vzťah s partnerom a jeho deťmi je veľme ale veľmi ťažká vec. Vyžaduje si to DVOCH SILNÝCH ľudí. A to ty nie si. Naozaj to vyzerá tak, že si sa nechala využiť, neváži si ťa chlap, ani jeho deti, ani ty si nevážiš sama seba.
Trochu sa pozbieraj! Hlavu hore, nádych výdych. Neni hanba priznať si, že si spravila chybu. Alebo sa pozrieť pravde do očí - že toto neni vzťah ktorý chceš a jednoducho z neho ODÍSŤ.
Možno by stálo za pokus robiť o polovicu vecí menej - neupratuj po deckách vôbec (po sebe si majú spratať sami, ak nespracú budú mať bordel), nevar tak často, choď si do knižnice niečo prečítať, prebehnúť sa po vonku, venuj sa viac SEBE. Prečo doma robíš všetko?? Deti sú nejak postihnuté? Nemajú žiadne domáce povinnosti? Vieš, je aj tvoja chyba, že si sa domácnosti chopila naplno, no a oni všetci boli len radi, že sa našla trúbka, čo bude robiť všetko. Skús sa hodiť do štrajkovej pohotovosti - prestaň sa starať o domácnosť úplne, alebo aspoň uber plyn a nechaj nech sa realizujú aj ostatní členovia domácnosti. Vyhľadaj si nejakého psychológa/manželskú poradňu a CHOĎ TAM SAMA. Ak si sa ale zaplietla s týmto chlapom z ľútosti, podľa mňa to nemá význam, s chlapom si sadni a ukonči to. Budeš mať za sebou skvelú lekciu, aké zlé/zhubné je robiť pre druhého všetko.
Jednoznačne odísť - on potrebuje slúžku pre seba a deti a sa ti veľmi čudujem, že si pristala na takúto ponižujúcu pozíciu.
