S byvalim priatelom sme sa rozisli pred 3/4 rokom. Myslim, ze tam bol problem v jeho vytazenosti a ze sa nechcel viazat (svadba, rodina). Ale to je len moj pohlad, do hlavy mu nevidim. :-) Ukoncili sme to vzajomne. Medzitym som mala iny kratucky vztah. Aj teraz mam niekoho, ale nie je to vztah. S ex sme sa po rozchode nekontaktovali, ale cesty nas opat nahodne spojili (sme z maleho mesta) a teraz sme uz dlhsie v kontakte cez soc.siete, par krat sme sa stretli. A ja ho stale lubim. Ale nie bezhlavo. Mam svoj zivot, zaluby, pracu, ani o muzov nie je nudza, cize ten pocit navratu nie je o zvyku ani potrebe. Nepotrebujem ho. Ale lubim ho a je to clovek, ktoreho mam rada aj s jeho chybami. Ziaden vztah nie je ruzovy, ale toto je (zatial) jediny clovek, s ktorym si viem predstavit mat rodinu. Len neviem, co s tym .. Nechat to tak ako je, alebo mu dat nieco najavo? Nechcem nic unahlit a vysrasit ho /ked vas lapaju utekate :-)/, neviem rozoznat, ci to z jeho strany vobec este moze prist a ak ano kedy, ako to rozoznam (on nie je taky ohnivy typ, co by to dal najavo). Alebo nech to je ako je a proste zostaneme kamarati. Ved aj kamaratske vztahy su cenne.
Navrat?
jaaex
mam56
Pekne si si to napísala, aj si si sama na to odpovedala:-)
Báseň vzťahy:
-v potoku sa hemžia raky, zvýšky na nás hľadia vtáky.
-v jazere sú labute, tie sú vždycky naduté.
-z tmavej mláky kváka žabka, ježibabky kamarátka.
-tá užovka žltooká, tá už z hice celkom scvokla.
-o tom budú, aj sú vzťahy, keď chodíme po tme naked.
www.youtube.com
