Neviem nanho zabudnut..

Mesacny princ. On sa mi tiez neozyval cely ten cas. Preco len zeny musia vzdy prve doliezt, ospravedlnovat sa? Vzdy som ja musela robit prvy krok. On nikdy. Dobre, nevadi mi to. Ale vtedy ten konflikt nebol len tak. On sa mi tiez pol roka neozval. A inu zenu nema. To viem isto, mam to zistene..

a suhlasim s mp, ze ak ma priatelku (to ze si ju len vymyslel moze byt len tvoje zbozne prianie, o ktorom si sa presvedcila), tak mu kontaktovanim len ublizujes. nechaj to uz tak.

nemyslim si, ze nemas hrdost, pri laske musi niekedy ist hrdost bokom. urobila si dobre, inak by si i to navzdy vycitala. ale on bol takisto pol roka ticho a to, ze to tebe vykrikuje, je maximalne nevyzrete a detinske, kedze urobil uplne to iste. osobne si myslim, ze to nie je tvoj "osudovy" muz a ze sa uz dokopy nedate. a ak ano, tak sa aj tak rozidete. v ziadnom normalnom vztahu nemoze nastat situacia, ze sa po hadke obe stray odmlcia na pol roka. prepac, ale nie.

Cuky&Luky - aké poučenie z toho plynie?

Teraz si sa zobudila keď je zadaný? Ja by som osobne s tebou už nekomunikoval, veď načo aj však? Možno ťa stále podvedome ľúbi a tým, že si mu teraz vstúpila do života mu len ubližuješ. Ja by som takéto ženy ...... Naozaj mu chceš zničiť vzťah, ktorý má teraz tým, že ho neustále kontaktuješ a máš pocit, že to bude tentoraz iné? Nie nebude, tak isto sa pohádate a tak isto nebudete spolu komunikovať.

Dobry den. Takze som mu predsa len napisala. Spojila som to vsak s tym, ze som ho v jednej pre mna dolezitej veci poprosila o pomoc (konecne som nasla vazny dovod sa mu zas ozvat). Tu pomoc som aj skutocne potrebovala. Najskor bol ticho, nereagoval na moj pozdrav alebo na moju spravu, kde som ho prosila o pomoc. Az ked som mu napisala, ze ak sa niekto neozyva a je ticho, neznamena to nezaujem, ze som sa nanho vykaslala, lebo aj tak nepresla jedina minuta sekunda za cely ten cas, aby som nemyslela nanho ako sa ma?, ci je zdravy?, ze ci je v poriadku?
Az na toto zareagoval a odpisal mi, ze sa ma dobre, je stastny, a ze je ok.
Takto sme zacali opat spolu komunikovat. Stale mi pri kazdej prilezitosti vyhadzoval na oci, ze som pol roka cusala, ze som pol roka bola ticho, a ze co teraz od neho chcem?? Toto mi opakoval a opakuje stale. Ze som ten pol rok som bola ticho. Zhrniem to. Napisal mi, ze ma inu. Ja som mu na to odpisala, ze to beriem na vedomie, ale ze my dvaja sme sa predsa nikdy spolu nerozisli a neskoncili to spolu. Na to mi iba poslal plno otaznikov ze Prosim??? Neskor mi povedal, ze to bola z jeho strany laska na prvy pohlad. Ze ju kvoli mne neopusti. Ze je konecne stastny a pokojny (nechcem ist do detailov, ale viem, ze ma v tomto klame a inu zenu nema). Takze piseme si spolu odvtedy stale, uz asi 3 tyzdne. Niekedy ked sa pozabudne, ze sa vlastne na mna hneva (lebo ten hnev citim az pridobre ku mne z jeho strany, vsak ho uz za tie roky poznam), tak vecer a v noci, mi odpisuje behom par sekund. Okamzite. Komunikujeme aj ked si drzi odstup odo mna. Potom mu asi po 2-3 dnoch dojde, ze ma byt akoze zadany, tak neodpise alebo mi posle iba spravu: 'teraz nie'. Ale komunikuje so mnou, odpisuje mi. Keby ma predsa nechcel vo svojom zivote, tak si ma zablokuje. Alebo ma odozenie od seba, zakaze mi ho kontaktovat.
Mozno si myslite, ze nemam hrdost. Ano mam. Len ja som vzdy v srdci aj v dusi citila a vedela, ze ON je ten moj zivotny, osudovy muz. Pol roka som sa snazila zabudnut, vymazat ho zo seba, zit bez neho dalej. Zavalila som sa povinnostami, pracou, aktivitami, kamaratkami. Mali o mna za ten cas aj ini muzi zaujem. A ja som proste nemohla. Nedalo sa mi. Za ten pol roka bez neho som bola ako bez duse. Teraz ked sme aspon takto spolu telefonicky v kontakte (aj ked je ku mne stale chladny, odmerany, no uz aspon po case zacal zas pouzivat v spravach smajliky a je uz aj milsi), tak som paradoxne stastna. Akoby som zas bola uplna. No s nim.
Muzi. Myslite, ze mam unho este sancu? To ze so mnou komunikuje, bavi sa, je podla vas dobre znamenie pre mna? Vy ako muzi keby ste nejaku zenu nechceli, tak by ste sa asi nebavili.. Hm?

myslim, ze je omnoho horsie cely zivot rozmyslat "co ak" a "mozno raz" nez sa zmierit s odmietnutim a posunut sa dalej. takze si myslim, ze by si mu mala napisat, ak na neho stale tolko myslis.
druha vec je, ze si myslim, ze takato situacia v normalnom vztahu nastat nemoze a ja osobne tomu vobec nerozumiem, ale teda kazdeho vec, co ho robi stastnym.

coraz menej ludi si uvedomuje ake je podstatne o svojich pocitoch a citoch hovorit.

Cuky&Luky ..ja ťa úplne chápem...tiež som to tak cítila ...bol to môj prvý chalan a strašne som ho milovala ...bála som sa toho odmietnutia, lebo som sa bála, že s tým odmietnutím aj umrie niečo vo mne ...stále som mala nádej, sny, že raz zas spolu budeme, že sa ozve , že sa musí niečo stať ..a ten pocit ma držal pri živote ..ale to tak nemôžeš robiť ..je to fakt chyba ...chceš žiť len v snoch a očakavaniach ? normálne mu napíš ...iba všeobecne ...že čo ma nové atď. a uvidíš že bude rád ..keď máš aj taký tušák, že ti to píše on tak šup ...ženská intuicia neklame ...

IwantBeHappy, dakujem ti. Ja viem, ze nemam v podstate co stratit. Ale ja mam stale tu blbu, aj ked mizivu - nadej. Takto ten koniec nezaznel nikdy a potom to uz pride. Teraz mam aspon NADEJ. Potom uz ohladne neho nebude nic...
Neviem, ci ma chapes? Mam proste strach sa mu ozvat. Keby som aspon tusila, ako sa zachova.. Tak mi velmi chyba..
A na tom portali co sme obaja mi priblizne od toho casu sporadicky pise 10r chlapec. Uz len to je divne, ze mi pise, prihovara sa mi dieta.. Nic take. Vzdy sa ma len opyta - ako sa mam? Co mam nove? Na novy rok mi pisal a prial vsetko dobre..
Proste akoby som citila, ze je to on. Lebo mne nema inak dovod pisat male dieta

Áno bola, tiež som to tak mala, že frajer bol z iného mesta..pohádali sme sa a ukončili kontakt...obaja sme boli ten typ, že neozvem sa prvý ! taký dlhý čas som ho oplakávala a chcela mu napísať len som sa bála odmietnutia ako píšeš aj ty... asi po roku sa mi ozval ...a písal mi, že tiež ho to sralo a chcel sa ozvať len mu to prišlo blbé, myslel si, že keď sa neozvem ja tak mám v pé... takže skús sa mu ozvať..nemáš o čo prísť ...keď ťa odmietne tak aspoň budeš vedieť načom si .. a bude sa ti lepšie zabúdať, ale keď sa mu neozveš tak ti to stále bude vŕtať v hlave, že čo ak .. a ešte je tu jedna možnosť, že mu tiež chýbaš len má také isté schýzi ako ty ..tak odhoď strach a do toho ..:) však je z iného mesta ..keby ťa aj odmietol už ho neuvidíš ...Daj vedieť ako to dopadlo :)