Ahojte. Pred pol rokom sme mali s priatelom konflikt. Obaja sme tvrdohlavi ako mulice. Po tom konflikte nastalo NIC. Proste ticho, nebavime sa odvtedy vobec spolu a trva to doteraz. Kazdy sme z ineho mesta cize sa nestretavame a nemame na seba kde narazit. Proste po tom konflikte on aj ja sme cakali, ze sa ozve ten druhy. No uz je to pol roka. Cize aj ked sme si nepovedali zbohom, ze je koniec, nebavime sa spolu.. No co je najhorsie ja neviem nanho zabudnut. Zijem si svoj zivot, povinnosti, zaujmy. Chodim von. Ale stale nanho myslim. Asi aj on. Co sme na takom portali tak vidim, ze je tam aktivny, pozerava si moj profil. Ja zas jeho. No neviem co mam urobit. Chcem ho dostat z hlavy aj zo srdca, zabudnut nanho, no nejde to..
Kolkokrat mam taku chut mu zavolat, alebo napisat. Chyba mi. Kazda jedna malickost co sme spolu prezili. Neutapam sa v smutku. Zijem aktivne. No neviem prestat nanho mysliet. No zaroven mam strach mu napisat. Ze ma posle do.. , alebo ze ma bude ignorovat, vynada mi, alebo nebude reagovat vobec. Vsak po pol roku. Co by ste vy urobili? Boli ste v podobnej situacii ako ja?
Neviem nanho zabudnut..
neviem11111. Viem ze ma to mlcanie neospravedlnuje. Preto aj tie vianoce. Prvy krok k nemu. Snaha sa mu priblizit. Ale on tiez o mne vie od zaciatku, ze mam cukrovku a ine choroby. Z cukrovky aj ked sa na nu liecim, som sledovana, ze mavam vykyvy, triasky, uz som aj odpadla ked mi hladina cukru skakala. Bola som v takom stave tam a jeho nezaujimalo, ci som zdravotne v poriadku? Ci som tam neodpadla? Ci zijem? Druhy koniec republiky. Kto mi tam mal pomoct? Ak si zazila uplnu unavu, vycerpanie, hlad smad, potrebu ist na wc, triaska zimnica, musela som si tam sadnut a dat rychlo cukor pod jazyk, uplakana mokra, naozaj som sa citila, akoby som uz umierala. On o tomto nevie..
neviem11111. Na to liecenie ho poslali ked uz bolo konecne lepsie a dobre. Ze uz mu nic vazne nehrozilo. Preto ho tam poslali. Pred operaciou, vysetrenia, po operacii aj ked vtedy vysledky neboli uspokojive, som stala vkuse pol roka pri nom a ver, za pol roka nepocut nic len vrcanie, nadavky. Bol zly. V maji ho operovali. Na lieceni bol od polky septembra. Bolo mu dobre. Chvalil si to tam. Preto som tam za nim v tom oktobri isla.
fuha. velmi nelahka situacia. velmi pekne od teba, ze si tak stala pri nom, no musis chapat aj jeho, co preziva on. uprimne, ani sa mu necudujem vo svetle tychto sprav, ako na teba reaguje momentalne. ked je tak tazko chory a sama pises, ze vysledky neboli dobre, a ty sa mu 7 mesiacov dokazes neozvat, ani len nevediet ci zije. na jeho mieste by som ti ani neodpisala.
neviem11111. Pocas nasho vztahu mu zistili dost vazny nador. Cely ten cas som stala prinom. Absolvovala som s nim vsetky vysetrenia, odbery, lekarov, nemocnice. Bol psychicky na dne. Ani zit sa mu nechcelo. Podporovala som ho psychicky, pomahala som mu. Asi to tak byva vzdy, ze ked sa stane nieco taketo, tak si to najviac odnesu ti, co su najblizsie.. Odhanal ma od seba, ze nech si najdem zdraveho. Znasala som jeho depresie, zle nalady, hnev a zlost. Dokonca ma oklamal v termine jeho operacie. Vraj.ma nechcel zbytocne stresovat. Stala som pri nom stale. Pooperacne vysetrenia. Cakanie na vysledky. Cakanie cele tyzdne ci sa nador nerozsiri dalej. Ten nador ho velmi zmenil. Obratil sa o 180 stupnov voci mne. Nerozisiel sa sice, ale bol nevrly, zly. Az kruty. Toto vsetko trvalo ale pol roka. Naozaj som vsetky sily, podporu, pozitivnu energiu davala iba jemu. Aby sme to spolocne prekonali, zvladli.
No a potom ho poslali na liecenie na druhy koniec republiky. Vysledky neboli moc dobre. Tak mi velmi chybal. Boli sme v kontakte ako vzdy. No a ja som isla za nim ho tam pozriet, na to liecenie.
Cestovala som tam od vecera za nim. Az rano som tam pricestovala. Unavena, nevyspata, hladna, smadna, nevedela som v tej dedine najst ani blbe wc, ktore som tak surne potrebovala, vsetko tam bolo zavrete, mala som zimnicu. Este vecer sme si pisali. Vsetko bolo v poriadku. Aj rano. A ked som mu napisala, ze som tam, ci nemoze teraz alebo neskor sa stretnut, odohnal ma. Vynadal mi. Som sa az rozplakala. Povedala som mu, ze som za nim cestovala 10h alebo kolko to bolo, ako mi je, ako som na tom (unavena, hladna, smadna a tak) . A on ma vyhnal..
Ze mam sadnut na vlak ci ako som prisla a ist domov. A ze som to uz prehnala.
A odvtedy sme sa obaja odmlcali
cukyluky, mohla by si nam povedat co sa stalo pocas toho vasho konfliktu? kvoli comu ste sa pohadali? lebo to je v tomto pribehu asi dost dolezite.
Napisal si, ze sa neozyvas ludom, ktori sa tebe neozyvaju. Ja som sa mu ozvala. Ozyvam sa mu stale.
Mesacny princ. Ja som sa mu predsa ozvala. Nezacali sme sa bavit z cista z jasna.
Urobila som prvy krok. Na vianoce som mu poslala balik. Dar. Nevratil mi ho. Bolo tam okrem ineho kniha basni o laske. Napisala som mu do nej venovanie. Vtlacila moj bozk. Urobila som prvy krok. Viem uz teraz, ze cakal na prihovorenie sa verbalne, napisanie mu. Nie dar aj ked z lasky venovany. Ale bala som sa jeho reakcie, hnevu. Teraz som to aj tak riskla..
A najskor som si zistila, ci je stale sam. Keby nebol. Nekontaktovala by som ho.
Cuky&Luky - aj keby si tu popísala konflikt, tak nie vždy je z tvojho pohľadu taký, aký bol z jeho pohľadu. Možno to jemu nejako ublížilo o čom ty nemusíš vôbec tušiť.
Ani ja sa už neozývam niekomu, kto sa neozve mne. Načo zabíjať svoj čas na tomto svete. radšej sa bavím s tými, ktorí sa ozvú nie? :)
