zdravím vás, mám jedného kamaráta, ktorý je klasický typ introverta, nechodí von, sedí doma od rána do večera pri počítači, je to môj dlhoročný kamarát a dosť ma trápi, že jeho sociálny život je na bode mrazu nikdy nemal dievča a hnevá ma, že sa čím dalej tým viac odstriháva od sveta a nenechá si v ničom poradiť, vždy keď sa mi podarí vytiahnuť ho niekam von a pokecať si vždy sa sťažuje že nemá žiadnu babu ale keď sa mu snažím dať nejaké rady a pomôcť mu tak sa urazí, že on žiadnu pomoc nepotrebuje on všetko vie ale keď som ho raz zobral do spoločnosti kde boli nejaké baby bol celý čas ticho poprípade začal rozprávať o niečom čo tie baby vôbec nezaujímalo a cítil som že nevie čo robiť tak je radšej ticho, odvtedy je problém ho aj vytiahnuť niekam do spoločnosti a každú jednu radu berie ako nejakú urážku jeho hrdosti, ako mu pomôcť? Má 21 rokov...
ako mu pomôcť?
Vôbec to nie je o hrdosti!
Ty ho raz za čas stretneš a navrhneš mu, aby išiel niekde piť do podniku s kadekým?
To nie je podľa mňa naj vyhliadka a ani ja by som nešiel. A nie je to už vôbec ,,pomoc,,!
Málokomu takí ľudia naozaj dôverujú a to, čo si z neho vytiahol ani nemusela byť pravda! Len si to z neho ťahal a on nemal inú možnosť, ako ti niečo povedať, aby si mu dal pokoj.
Tie baby boli ,,v pohode,, podľa teba a nie podľa neho. A nemyslím si to, viem to. A aj keby ho náhodou nejaká zaujala tak to nie je extrovert a nenadviaže taký kontakt, ako si myslíš. K introvertom je ťažké sa dostať a dokáže to len veľmi empatický a tolerantný človek, ktorý si už čo to prežil.
je to jednoduché...považuje vás ,,len,, za kamarátov a nie za priateľov.
Tak sa s tým zmier a prestaň na neho tlačiť.
Miro, poznám veľa hrdých ľudí, aj mužov, aj tu na fóre... A takíto ľudia pomoc často odmietajú... Nedokážeš pomôcť človeku, kt. pomoc odmieta. Nedokážeš ho zachrániť pred nikým a ničím, ani pred ním samotným... Môžeš dať do jeho záchrany aj celú svoju dušu, ak sa zatne, schová za hrdosť. Ak nepochopí, že to myslíš z úprimného srdca, ak sa ON SÁM zachrániť nechce... Možno sa za tou jeho hrdosťou skrýva strach, ktovie? Ale jedno Ti môžem poradiť, nevzdávaj to s ním a rozhodne ho neľutuj!!! Si dobrý kamarát, záleží Ti na ňom, ostaň s ním, buď mu nablízku... Pozývaj ho von, postupne mu nakladaj, nech si chlapec zvyká, pomôž aj s tým druhým kamošom vo všetkom, čo sa dá... A nato, že si pomohol, rýchlo zabudni! Vďaku nečakaj... Dopraj mu čas a slobodu. Čas na rozmýšľanie, slobodu na rozhodovanie. Raz pochopí...
Ono práveže keď ho človek nechá na pokoji odstriháva sa od okolia a keď ho potom raz za čas po dlhšej dobe stretnem sťažuje sa na celý svet že je sám nepovie to priamo ale ľutuje sa jak je všetko nespravodlivé pritom si to spôsobuje len on sám svojou prehnanou hrdosťou...
Vždy to bolo tak, že ak mal nejaký problém nikdy to nepovedal priamo len som to vždy vedel podľa toho že sa zdul, keď bol zdutý vedel som, že má nejaký problém a keď som sa spýtal vždy povedal len niečo ostatné som z neho musel tahať jak z chlpatej deky a nakoniec bol vďačný že sa mohol vyrozprávať ale tú vďaku nikdy nedal priamo najavo..
Tie baby boli v pohode sám sa vyjadril že sa mu páčili lenže ide o to že so žiadnou nevie nadviazať kontakt, resp. vie ale jedine cez facebook dokonca keď sa mu nejaká páčila prosil ma aby som mu radil čo má napísať a keď som sa s ním potom neskôr stretol osobne a začal som mu radiť tak sa urazil a zase tá jeho prehnaná hrdosť, že veď on všetko vie on žiadne rady nepotrebuje no len keď príde na lámanie chleba spadne mu hrebienok hrdosti a chce odo mňa aby som mu robil hlavného našepkávača a je jasné že to nikdy fungovať nebude
Má 2 kamarátov, vždy keď mal nejaký problém sme mu pomohli a on si to vážil aj keď tak veľmi hrdo a svojsky a nikdy to nedal priamo najavo ale vážil si to a pomaly vnímam že sa začína aj od nás odstrihávať a keď sme ho volali naposledy či neskočíme niekam sadnúť po prednáškach tak sa vyjadril že načo čo on pôjde s nami on pôjde radšej domov za počítač a keď ho znova človek nechá veď nech ide nech je sám tak sa po nejakej dobe znova začne nepriamo ľutovať že je sám... kvôli tomu som sa pýtal ako mu pomôcť, nič mu nevyčítam len ma mrzí ako sa chová a že si neváži kamarátov, ktorí sa na neho mohli dávno vysrať
Tichý muž je premýšľajúci muž. Iné je však, ak sa jedná o ženu. Tichá žena je obvykle pekne, ale naozaj pekne nahnevaná! ;)
,,Tichí,, ľudia majú toho veľa ,,na srdci,,.
Nie sú ticho, pretože majú strach niečo povedať,
ale hovoria len s tými,
ktorí sú schopní ich pochopiť,,
Vieš, možno som podobný typ ako tvoj kamarát a napíšem ti prečo je to tak. Ťahať niekoho nasilu do spoločnosti len preto, aby mal nejaké ,,sociálne kontakty,, je proti všetkému čomu verím.
Možno tie dievčatá rozprávali úplne ,,hovadiny,, a nepasovali k nemu a preto sa s nimi nemal o čom rozprávať.
Áno, je to o pochopení vedieť vnímať druhých a dokázať pochopiť aj odlišných ľudí od nás :D Ale.... vždy tam bude nejaké ale
rady ti tu nepomôžu a takto mu skôr škodíš, ako by si mu pomáhal. Možno by to chcelo nie nejaký bar, ale vysokohorskú túru a možno nie 6 ľudí ale 4 ľudia.
Ja tiež nemám interakciu s druhými ľuďmi, pretože nemám na niečo také čas. Som sám a som spokojný. Občas tá spoločnosť chýba ale tak všetko na svete má pre a proti.
Neviem ti poradiť ako mu pomôcť, keďže on možno ,,pomoc,, ani nepotrebuje a je to mylná fikcia okolia, že áno.
Maj ho rád takého, aký je. Nič iné ti tu nenapíšem.
Vieš, ak má niekto staré, roztrhané oblečenie a býva s rodičmi tiež si všetci vôkol pomyslia, že ,,chudák, najskôr potrebuje pomoc,, ale čo ak si takýto život ten človek vybral?
