ahoj, chcela by som vedieť čo si o tom myslíte a snáď mi trochu aj otvoríte oči. Možno sa tu nájde niekto s podobnou situáciou. A prepáčte za takýto rozsiahly text.
Mám kamaráta, s ktorým už tak cca 3 roky spolu spíme. Ale nechodíme spolu. Cca pred mesiacom sme sa spolu presťahovali do takého študentského domu, on býva v izbe so svojimi kamarátmi a ja so svojou kamoškou. Odvtedy sa jeho chovanie celkom zmenilo, alebo mi to teda aspoň tak pripadá. Predtým sme vedeli chodievať aj často spolu von, chodili sme na veľa výletov, dokonca mi kúpil darček (ktorý pre mňa veľa znamenal a on to vedel) a na koniec povedal o mne aj jeho mame (povedal to tak,že si teraz myslí,že som jeho priateľka). Po týchto všetkých veciach som tak v kútiku duše dúfala, že možno by sme aj oficiálne mohli tvoriť nejaký ten pár, čo sa túla svetom...
Noo,ale odteraz ako bývame spolu v jednom dome, je všetko inak. Všetci, čo tam vlastne bývame vedia (a vedeli to už pred presťahovaním),že spolu čosi máme, jeho kamaráti tak podrypávajú, že som jeho priateľka a vravia to v podstate aj iným spoločným známym, ktorých máme. Keď na našom spoločnom kolaudacom posedení padla téma na nás dvoch a žiarlivosť,tak som povedala že on na mňa nikdy nežiarli a všetci jeho kamarát vybuchli smiechom a povedali niečo v tom zmysle,že:"to si len ty myslíš" (pritom on mi nikdy nedal ani náznak žiarlivosti) Raz mi jeho kamarát pvoedal, že on na vonok pôsobí inak oproti tomu aký je v skutočnosti vo vnútri a že on sa nevie chovať k babám (doteraz vlastne žiadnu ani nemal,keď odmyslím nejaké diskotékové večerovky)...
Keď som ho teraz od presťahovania niekoľkokrát volala, aby sme niekam išli von (hocikam),tak vždy ide radšej s tými čo býva na pivo a so mnou nikam alebo aj keď sa stretneme v spoločnej kuchyni a je tam niekto (vlastne aj keď sme tam sami) tak mi ledva povie dve vety. Predtým sme si aj často písali a teraz je to už na úplnom minime...vlastne sa mi zdá, že odkedy sme sa presťahovali ho vidím a rozprávam sa s ním menej ako predtým. Na poslednej párty tam polku večera tancoval s nejakou herečkou ,a keď som sa ho na to pýtala,povedal že to nemám riešiť,že to nič nebolo a viac sa o tom nechcel baviť. Ak sa pýtate na to,či sme spolu prestali spať, tak to nie, to jediné asi zostalo, vtedy keď sme sami,tak je ako vymenený. A to pekné robia tie drobnnosti,keď len tak ležíme a dívame sa dlho do očí a zdá sa vám,že ste pre neho jediná (kto zažil,vie)...Spolubývajúca si jeho chovanie tiež všimla a povedala,že možno sa pred kamarátmi hanbí vyjadriť city alebo sa bojí zaviazať a radšej ma furt odkopáva(lebo on plánuje ísť v lete na 3 mesiace do zahraničia)...ale mne sa skôr zdá,že on asi žiadné nemá, resp. nie ku mne.
Nedávno som mu povedala,že ma to už nebaví ako sa ku mne chová, že to vzdávam (a áno, on na to nič). Viem,že s ním to na spoločnú budúcnosť nevyzerá, a preto to chcem zmeniť..ale ono sa ľahko vraví a ťažko koná...a preto by som od vás chcela nejaké rady ako sa od neho odpútať,keď bývame vlastne pod jednou strechou.
Ďakujem všetkým kto ste to prečítali do konca. :)