Chýba mi vlastná posteľ, nikdy som ju doma nemala. Možno sa zasmejete čo píšem, ale je to tak. Bývam v rodinnom dome s mamkou, babkou a sestrou. Mám už po 20tke, ale ešte s nimi bývam, lebo študujem a nemám prácu. Sestra ma už v podstate ,,vyhodila" z izby, kde som s ňou bola a na pohovke, ktorú máme iba jednu v izbe spí už sama, keďže ja chodím domov na 3 dni zo školy. Každý večer spím v spálni s mamou, keď je u svojho priateľa, tak mám sama posteľ. Vždy keď som chcela konečne vlastnú posteľ, tak mi povedala, že v detskej izbe je málo priestoru a že ja už aj tak pôjdem preč po výške, aj sestra a že sa to neoplatí. Ale na jednej pohovke sme sa so sestrou tlačili celý čas. Vždy som si priala mať vlastnú izbu, ale vedela som, že sa mi to nesplní, tak si teraz prajem len vlastnú posteľ :/. Keď aj navrhnem, že si ju sama kúpim, tak mi mamka povie, že nemá miesto v izbe a to je aj pravda. Nemám dostatok financií, aby som si našla vlastné bývanie. Vždy, keď som išla ku kamarátkam a videla, že majú vlastnú posteľ prišlo mi ľúto, že ja nemám. A keď som ešte spávala vedľa sestry na pohovke, tak som sa vôbec nevyspala, budila som sa pravidelne každú noc a už si ani nepamätám deň, kedy som spala 8 hodín bez prerušenia. Trápi ma to a pritom nie som chudobná rodina, máme na to financie, aby som mala vlastnú posteľ, len mamka má vždy argument, že my predsa odídeme, tak je to zbytočné. Ako by ste to vy riešili na mojom mieste? Ďakujem Vám
Chýba mi...
áno, každý mi hvoorí, aby som viac bola na internáte. Ale z emsta, dke bývam mám priateľa, tak aj kvôli nemu chodím domov. On ku mne na internát nemôže, lebo bývam u mníšok, kde sú pravidlá a muži majú zakázané. Preto chodím aj každý týždeň domov, aby som nemusela byť tam sama a celý víkend len zavretá na intráku.
Už som bola z veľa vecích smutná a pre mňa to nie je banalita. Ale ľudia, čo mali vždy vlastnú posteľ, sa nevedia vžiť do mojej situácie. Ale to aj chápem.
No podľa mňa to nie je banalita nemať celé detstvo ani dospievanie vlastnú posteľ a nemať ju ani teraz ako dospelá. Ja si neviem niečo také predstaviť. Súhlasím s ostatnými, tráv viac času na internáte a domov chodievaj minimálne. Až raz budeš zarábať a kúpiš si vlastnú posteľ tak z toho budeš mať euforický pocit aspoň pár mesiacov.
Vymeň spálňu za stajňu, ako som to urobil ja. Som vôl, žijem ako vôl a nesťažujem sa.
na tvojom mieste by som asi menej chodila domov a viac casu travila na internate kde mas aspon postel sama
V živote budeš ešte z veľa vecí smutná, ak ťa dokáže rozosmutnieť takáto banalita. Na tri dni cez týždeň, naozaj je to zbytočné.
Ak to chapem spravne tak pocas skoly byvas na internate nie?
Tak asi tu je momentalne len jedna moznost a to travit viac casu na internate.
