Ahojte,
a možno sa len potrebujem vyrozprávať. Posledné týždne som úplne iná. Viete, normálne som stále vysmiata, všetko vidím pozitívne, každého vypočujem a ukľudňujem, každá maličkosť ma poteší, hoci aj polievanie záhradky alebo keď pohladkám zvieratko alebo keď chytím priateľa za ruku.
Ale teraz ma vôbec nič nebaví, ani sa mi nechce z domu, ani stretnúť s ľuďmi, najradšej by som si ľahla do postele a celé dni spala a plakala. Teraz plačem skoro stále, hocikedy mi tečú slzy len tak alebo aj vybuchnem do plaču. Lenže musím do konca mesiaca odovzdať bakalárku a keď na to pomyslím mám chuť trhať si vlasy, lebo keď si sadnem k počítaču, aby som písala, tak sa neviem prinútiť, aby som začala dačo robiť. Mám nervy keď musím čo i len umyť riady alebo oprať, iba by som sedela a pozerala doblba. Stále spím, viac ako 12 hodín denne a aj tak som unavená. Proste mi príde že je všetko úplne nanič. Mama sa má blbo stále mi vypisuje dačo, a frajer je hypochonder stále má dáky problém, a každý má problémy, a mňa to strašne irituje, je mi to ľúto, ale pravda je že sa mi to už ani nechce počúvať. Som ako na ihlách a akoby na mne niekto sedel.
Prepáčte za ten nesúvislý text ale neviem si skoncentrovať myšlienky.
Je to začiatok depresie?
Ahoj. Ja som mal tiez taketo stavy, dokonca aj mam kedze dokoncujem diplomovku. Ale pamatam sa ze pred bakalarkou to bolo podobne. Resp. asi nie az tak zle ako ty, ale mam teraz depky, neviem sa sustredit, dlho spavam a mam pocit ze sa neviem vobec uvolnit, zasmiat sa, proste celkovo byt stastny. A to dokonca ani nemyslim na svoje povinnosti. Snazim sa ale nejako to v tej hlave stale je. Ale viem ze to je z velkej miery sposobene stresom a akymsi strachom z toho dokoncenia, obhajoby a tak. Ked vsetko odovzdas, dokoncis, urcite to bude lepsie. Hlavne to musis vydrzat. Ked to vsetko spravis, strach a stres, vsetko opadne a bude lepsie, uvidis :). Ak by si sa chcela vykecat kludne napis.
Napíšem ti to tak, ako to je. Ak by slovíčko ,,depresia,, niekto nevymyslel, tak by nič podobné nejestvovalo. predtým sa to tuším volalo smútok alebo nejak podobne :)
Nie je to začiatok ničoho, jednoducho máš také obdobie, ktoré bude trvať tak dlho, ako ho budeš živiť. A ak ho prestaneš kŕmiť, tak príde iné obdobie...Môže ich byť nespočetne veľa tak, ako tvojich myšlienok.
život je jednoducho život. neprináša nám to, čo chceme a čo si prajeme, ale to, čo potrebujeme :)
Teraz trochu zabojuj a keď odovzdáš tú bakalárku, spadne z teba stres s svet bude krajší. Uvidíš... :)
Kúp si Gua.anu na podporu myslenia. Myslím si, že funguje viac než len na efekte placebo.
Podľa mňa si v ťažkej situácii, si veľmi zodpovedná, tak si robíš o to viac starostí.
Asi ti neporadím ešte viac si oddýchnuť, preto ti odporučím sa viac nakopnúť.
Nikto za teba nič nespraví. Taký je život.
