Začalo to všetko keď som mala 14. Šla som prvýkrát s chlapcom von. Volajme ho A. Veľmi sme si rozumeli. Bol úžasný, milý, krásny. Bol pre mňa priam dokonalý. Hneď som sa do neho zaľúbila. Samozrejme plátonicky. Každý deň sme si písali a však to poznáte. No nezdalo sa mi žeby mal záujem o niečo viac. Tak som sa snažila zabudnúť a nájsť niekoho iného. Začala som chodiť s mojím prvým a potom druhým priateľom. Ale pri každom som myslela len na A. Myslela som si že to bolo tým že som ich v skutočnosti ani neľúbila alebo že som bola dieťa. Cez leto som mu napísala a tak to zase začalo. Písali sme si chodili von a dokonca prišla prvá pusa. No ja som v tej dobe chcela byť aj s iným chlapcom s ktorým som aj začala potom chodiť. No po roku to zase na mňa prišlo. Párkrát som ho už videla a vždy keď ho vidím tak sa začnem usmievať ako blázon a zrazu mam dobrú náladu. Ja neviem čo mi to je len už na neho nechcem myslieť. Trvá to už 4roky. Čo mám robiť?
Čo mám robiť?
BabyN
Bubliii
Tak potom si musíš sama ujasniť, či teda chceš s ním vôbec niečo riešiť a začínať.. preto som písala nezáväzné stretnutie, to predsa ešte nič neznamená.. aj ja mám kamarátov mužov, nemôžem sa predsa s nimi prestať vídať len preto, že som zadaná. Ide tu o ten princíp ;)
BabyN
Problém je že za ten čas ma priateľku a ja mu to ničiť nechcem...
Bubliii
Ahoj, veď píšeš, že keď ho vidíš, máš dobrú náladu, myslíš iba na neho, tak prečo zrazu nechceš myslieť práve naňho? Chodíš s iným? Alebo on s inou? Podľa mňa je z tvojho príspevku jasné, že obaja k sebe cítite čosi viac ako bežné kamarátstvo. Byť tebou, dala by som si s ním pár nezáväzných stretnutí a potom zhodnotila, ako sa to vyvíja a čo ďalej. Si mladá, ešte môžeš skúšať a hľadať bárs koľko :)
