Ani neviem ako sa to stalo ale veľmi som sa zaľúbila do svojho kamaráta. Problém je v tom že asi nikdy nebudeme spolu, on vzťah vôbec nechce, je samotár a vzťah ani nikdy nemal hoci už má 25 rokov. Okrem toho na jeho správaní je veľa vecí ktoré by mi vo vzťahu prekážali no napriek tomu ho ľúbim a trápim sa.
On o tom že ho mám rada vie, ľudia v našom okolí si často myslia že sme spolu pretože keď sme niekde vonku povedala by som že sa správame ako pár (objatia, bozky) - takto to trvá už viac ako rok, no chcela by som dodať že za asi 2 roky čo sa poznáme sme spolu nikdy nespali, ak by si niekto myslel že mu ide len o to.
V poslednom čase keď si trochu vypije vraví mi že ma ľúbi, no ja to tak z jeho strany necítim.
Z celej tejto situácie som už nešťastná, trvá to dlho a vždy keď sa snažím s ním o tom hovoriť prekrúti to na srandu alebo to nejakým spôsobom zahovorí, aj narážky kamarátov vždy odignoruje, jediné čo mi k tomu povedal je že on je proste taký, je komplikovaný.
Ako riešiť takúto situáciu? Rozum mi vraví prerušiť kontakt, nestretávať sa s ním, neozývať sa, on sa sám aj tak neozve skoro nikdy. Ale ja to nedokážem. Niekedy sa nevidíme napr. 2 týždne, vôbec nie sme v kontakte a vtedy si už aj vravím že to zvládnem, že kašlem na neho. No potom sa stretneme v rámci partie a ja som zas mimo z neho.
