Som príliš utiahnutá?

Ahoj, mám 17 a pocit že na svoj vek sa správam až príliš dospelo. Myslím tým to, že ma nebaví ožierať sa, fajčiť, chodiť do baru...takže to by bolo celkom fajn, ale na nálade mi to nepridáva, keďže mám pocit, že si takmer s nikým nerozumiem. Mám asi 4 kamarátov/kamarátky, s ktorými si rozumiem naozaj dobre, s ostatnými kamarátmi je to tiež fajn, ale nie je to ono...Mám pocit že vytŕčam. Nemám náladu na tie veci čo robia oni, ako sa správajú, ale mám ich veľmi rada, tak sa snažím ako-tak zapadnúť. Myslím si, že ma majú radi aj takú aká som-tá slušná čo nepije, nefajči, nemala frajera, trochu hanblivá, ustráchaná, ale na druhej strane sa viem aj odviazať a byť veľmi zábavná a správať sa strelene. Veľa ľudí mi hovorí že je so mnou sranda, že som fajn. Ale aj tak sa niekedy cítim že medzi nich nepatrím, že som pre nich nudná. Nikto to nepovedal, je to len môj dojem.Často sa cítim byť odlišná-všetci majú tričko, no ja mám blúzku, ostatní sa smejú, ja sa mračím, oni chodia na diskotéky, ja čítam knihu, o nich sa chalani zaujímajú, o mňa nie, proste ja idem vpravo, oni vľavo...
Na jednej strane im závidím ich zážitky, na druhej viem, že by som nechcela veľa vecí prežívať tak ako oni. Som introvert, takže mám aj trochu problém komunikovať s cudzími ľuďmi a spriateliť sa pri prvom stretnutí. S nimi sa dotyčný baví po hodine ako starý známy, ja sa len prizerám a sem-tam niečo poviem. Je to vidno hlavne pri chalanoch-s mojimi kamoškami sa bavia skoro všetci, chodia s nimi von, zabávajú sa, rozprávajú, no ja v tomto smere akosi nič, aspoň nie s tými v mojom veku. Sebavedomia nemám veľa, v minulosti som si vypočula hlavne od chalanov dosť nepekných vecí. Občas sa cítim pri mojej partií ako 30-ročná učiteľka s deťmi na prechádzke, no aj napriek tomu si neviem predstaviť, žeby sme neboli priateľmi.
Ani neviem čo chcem, aby ste mi poradili, asi toľko či je to normálne a čo by som mala urobiť aby som cítila že konečne zapadám?
Ďakujem :)