Ahojte, v posledných dňoch som sa začala veľmi rozprávať s mojim spolužiakom. On sedí v lavici predo mnou a tak sme sa každu hodinu smiali a rozpravali. Je veľmi fajn a mam ho rada. Mam rada ludi, ktory ma dokazu rozosmiat a s nim sa smejem stale. Myslim, ze to laska nie je. Ale páči sa mi a celý deň na neho myslím. Stále... už som zufala a chcem byt znova s nim v skole. Skoro stale ho vidim ako sa na mna pozera. Kedze som v 9. rocniku tak uz sa tri mesiace sa skoci cela zakladka a ja viem ze nase priatelstvo tiez. Viem ze sa budeme zdravit uz iba na ulici...
Páči sa mi kamarát
Enniee
Enniee
Dakujem za nazor... myslim ze vsetko necham na osud a nebudem to silit a uvidim ako to dopadne
Enniee
No neviem... prosto mam pocit ze uz kazdy pojde svojou cestou... neviem ako to bude... naozaj... mam ho ozaj rada a je mi s nim dobre... a mozno mas pravdu... ved ani nebyva daleko a mozno sa nase kamaratstvo neskonci... teda dufam v to...
lolinka
A prečo by ste sa zdravili iba na ulici? Ste kamaráti a nie je dôvod, aby ste sa aj po škole občas nestretli, nepokecali či neurobili si nejaký program, výlet a pod. Kamarátstva predsa nezanikajú po skončení školy, mnohé pretrvajú roky a desaťročia. A uvidíš potom, ako sa to vyvinie a či z toho bude neskôr aj niečo viac.
