Dobrý deň / ahojte, nezvyknem vypisovať na anonymné fora, teda na žiadne fora ale s týmto sa fakt nemám s kým baviť, len anonymne. Takže som žena mám vyše 20 rokov (nejdem presne uvádzať) a mám jedného veľmi dobrého kamaráta až tak dobrého, že neviem, či som sa do neho náhodou nezabuchla, ja viem, že je to asi hlúpe sa cudzích pýtať, či som zaľúbená alebo nie, ale ja fakt neviem, niekedy mi to tak príde, že áno niekedy, že je len kamarát. No tak vám napíšem ako sa to prejavuje: takže napríklad, keď sa stretneme, alebo rozprávame, nemám nikdy také takzvané "motýliky v bruchu" čo ja pri zamilovanosti zvyknem mávať. Ale potom zas keď nie som s ním stále na neho myslím, že čo robí ako sa má atď. Veľmi často a dobre sa spolu smejeme, jednoducho na hociakej bizardnej veci a s ním sa smejem najlepšie, len on ma dokáže tak rozveseliť :) A keď ho napríklad vidím sa rozprávať s nejakou inou, čo si o nej myslím, že je lepšia odo mňa (myslím krajšia, príťažlivejšia) tak asi áno..žiarlim, dá sa to tak nazvať..jednoducho nepáči sa mi, že sa s inou smeje. A keď zase vidím. že ho niečo trápi, bolí najradšej by som to zobrala všetko na seba, nech sa jemu nič zlého nedeje. Neviem ako je to z jeho strany ale s mojej je to určite môj najlepší (mužský) kamarát viem sa s ním porozprávať o všeličom a najlepšie na tom je, že mu to nieje jedno, zapamätá si to, napríklad minule sa ma niečo spýtal, či som už s tým v pohode a ja som už na tu vec aj zabudla, čo sme riešili ja neviem asi pred mesiacom, jednoducho ostatní by ny to zabudli. No a ja sa vás teraz pýtam, či neviete čo to je? Či mi je len kamarát, alebo niečo viac? Alebo som ním nejak posadnutá? Ja neviem fakt, bojím sa že ak by som mu niečo naznačila, že sa prestaneme kamarátiť, ja verím, že ak tam niečo je medzi nami, že sa to vyvinie samo...
Prišla k tomu časom aj láska alebo je to stále len kamarátstvo?
Je normalne, ze necitis motyliky ked si s nim, kedze sa poznate tak dlho, ale to lasku nevylucuje. Podla toho co pises, ani ty mu nie si lahostajna, vy to este date dokopy :)
Aj ja verím v osud, že čo mi je súdené to ma neminie a preto sa bojím mu niečo naznačovať, čo ak on nič necíti a zruší aj to naše kamarátstvo? Preto som to chcela nechať plynúť ale obaja sme nezadaní a mňa priťahuje viac než len kamarát, je to taká moja "kamaláska" niekedy dobrý kamarát, ktorému sa vyrozprávam aj on mne, poradíme si utešíme sa a niekedy zase sme v takej situácii, že sa zahľadíme do očí a usmejeme sa alebo minule som sa na ničo obzrela a vidím ho ako sa na mňa pozerá :) to tam boli aj ostatní kamaráti a ja som sa len usmiala. Alebo niekedy keď sa rozprávame je pri mne až príliš blízko ako sa na kamaráta patrí, myslím tvárou. Je to asi tak 10 cm od mojej tváre. Ale tým nechcem naznačiť, že by sa ma snažil pobozkať to nie, to by som si všimla, neviem či sa tak s každým rozpráva
keby si boli sudeni tak su spolu
ak si nezadaná a on tiež, tak nechápem prečo ste sa ešte nedali dohromady, viditeľne vám je spolu obom dobre, zaujímate sa o seba, čo ešte viac chcete?
No my sa kamarátime už dlho iba teraz to na mňa nejako prišlo, že asi k nemu cítim viac. Neviem ako to cíti on ale v poslednej dobe sa mi zdá byť ku mne ohladuplnejší, milší a vždy keď ide domov s práce, zastaví sa u mňa v práci a porozpráva sa aj keď len asi 5 minút a už beží domov ale dakedy sa nezastavoval vobec.
Si ako pripravene ohnisko - slama, triesky, drievka, polienka. Ked do toho hodi on iskru, budes horiet. :0)
Urychlit to mozno mozes tym, ze budete viac spolu, ze tomu das prilezitost.
Laska nie je o motylikoch v bruchu, ale o istom pute medzi ludmi. Na tom sa da budovat krasny vztah a myslim, ze mate na to vsetky predpoklady (teda ak to on citi rovnako). Zo skusenosti by som povedala, ze vacsina muzov by svoje kamaratky kludne brala, ale zeny su vacsinou tie, ktore to drzia vo "Friend zone". Takze podla mna kludne vyskusaj.
