Socialna fobia navzdy?

ahoj,neviem ako zacat,mam soc.fobiu,nemam pracu,ani ziadnu skolu pretoze som s toho dovodu vzdala ,bolo to utrpenie,tazka trat,ktora trva doteraz,nechodim nikde lebo ta choroba by to zakazuje,velmi casto mam uskost,neviem ako z toho kolotoca von.Je to hrozne tazke a ten priserny strach co pocitujem neprajem ani tomu najvacsiemu neprajnikovi.Je to vazenie vo vlastnom tele.Mohlaby som napisat knihu,toto som len zhruba opisala o co ide ale to co som prezila to sa tu nehodi,lebo je to dost zle a trauatizujuce.Mam pocit ze nas je viac takych ,ale urcite ja som ta medzi top prva naj najhorsia tomu verte,tolko smoly a nestatia za moj kratky zivot co som tu nezajize len tak niekto.naozaj ja uz neviem kde hladat pomoc.Verte aj odbornu pomoc som hladala a nepomohlo.Asi to je karma z minuleho zivota alebo co.Viem ze by som to dotiahla daleko keby som nemala tuto chorobu a niekedy my to tak pripada ci my niekto v zivote neprial a takto som dopadla.neviem si pomoct.co by ste robili na mojom mieste ak smiem vediet?poznate niekoho kto to preziva cele roky a stale nic?nemam ukoncenu stredn.skolu,cize zakladna ,a s pracou to je velmi tazke,ti ludia my ublizuju a ponizuju aj ked som im nic nespravila ,uz odmaleho decka v skole my hovorili ze som ticha tak ma nemaju radi..vsetko je to nahlavu a neviem sa posunut vpred,lebo ten strach z ludi je neskutocne velky ,srdce my tiez uz nefunguje tak ako ma tych nervov,vsetko do seba zapada,psychika ,stres,srdce..ako nadobudnut v dnesnej dobe to pprave sebavedomie ,ked aspon to ,bojim sa reakcie od druhych ze ma budu zase sudit aj ked nerobim nic zle.ach jajzivot je krasny ale aj velmi tazky...vdaka za pochopenie a precitanie.