Hovorí sa, že život nie je prechádzka ružovou záhradou, no ja si to bohužiaľ uvedomujem len posledný rok. Asi všetko pekné, idylické čo som v živote mala sa nahromadilo a teraz si to vyberá svoju daň v podobe trápenia. Môj život akoby skončil, nič ma nebaví, nič ma nenapĺňa, z ničoho sa neviem úprimne radovať. Všetko to začalo rozpadom môjho manželstva a rozvodom sa to už len zhoršovalo. Bola som šťastná celých 16 rokov a potom sa mi život otočil chrbtom. Manžel zrazu zistil, že vyskúša aj niečo iné ako svoju zákonitú a tak začal naháňať druhé baby. Dovtedy pozorný a oddaný manžel sa zmenil na nepoznanie. Síce sa hovorí, že ľudia sa nemenia, ale v tomto prípade som......., alebo som len bola celý čas zaslepená a nevidela som to čo som mala. Naše vzťahy sa veľmi naštrbili a aby toho nebolo málo, tak to všetko rozbilo aj vzťah našich pubertálnych detí, ktoré si nevedia ani prísť na meno. Toto trvá už celý rok a ja sa neviem vôbec pohnúť žiadnym smerom. S ex momentálne vôbec nekomunikujem, nakoľko naše posledné stretnutie dopadlo veľmi zle. Uvedomujem si aj ja svoj podiel viny na súčasnom stave, no neviem čo s tým mám robiť. Je pravda, že svojho ex stále ľúbim a neviem mu odpustiť ako veľmi ma podrazil a sklamal. A to sa odráža aj na našej komunikácií. Žiarlim na to, že on si žije pokojný život s novou partnerkou a ja som zostala sama so zvyškom rozbitej rodiny. Deti sa snažím nejakým spôsobom dať dokopy, no vôbec sa mi to nedarí. S nim by som sa chcela veľmi porozprávať a dať veci aspoň do polohy, aby sme si v dobrom vychádzali. No on už nejaví žiadny záujem o mňa, s deťmi sa občas stretáva. A to ma tiež veľmi trápi, keď viem, že idú s nim a s tou jeho novou. Áno uvedomujem si, že by som sa nemala takto správať, ale nemôžem si pomôcť je to silnejšie ako ja. Čo mám urobiť, aby môj život zasa dostal aspoň nádych šťastia a spokojnosti, aj keď už nikdy nebudem taká šťastná ako predtým. Mám mu napísať a porozprávať sa s nim alebo to nechať tak, aby sa to nejako same utriaslo. Každý deň by som mu najradšej napísala, zavolala, ale viem, že znova by som sa len trápila keby som videla ten jeho nezúčastnený pohľad. Všetko čo sa mohlo sa naozaj v mojom živote pokazilo.:-(
Všetko čo sa mohlo sa pokazilo
wau a ja sa lutujem lebo mi skoncil 10 mesacny vztah ... PRajem strasne vela sil , raz musi vyst slnko :)
No, čo ti k tomu napísať? Aj ja som prišiel o všetko, a ešte aj o zdravie, ale o tie 3 veci, ktoré si napísala, tak o tie ma nemôže pripraviť nikto :D A aj keby chcel, tak nech si ich vezme, ja mám v zálohe ešte ďalšie.
Pozri, jedna etapa života sa ti skončila a druhá sa začína. Môže byť temná alebo svetlá. Ono deň a noc je vlastne to isté a na oboch je niečo pekné.
Jasné, že ťa to všetko trápi ale skús mať ,,na saláme,, a ak to nevieš, tak je najvyšší čas sa to naučiť!
Nerieš deti, nech si žijú ako chcú. Viem, žijú s tebou ale ja by som im dal na výber. Nech si vyberú s kým chcú byť. A ak by si vybrali mňa, tak by sa museli riadiť podľa mojich pravidiel! Ale to by bolo nadlho.
Poradím ti len jedno. Nepremýšľaj viac, ako musíš a ak sa ti to nebude dariť, tak aspoň premýšľaj o niečom čo by ti pomohlo. Skús uvažovať nad tým, prečo tak premýšľaš a nad všetkým, čo sa ti stalo. Čo ti vlastne spôsobuje tvoj stav? Žiarliš na bývalého? Deti ťa nemajú v láske a majú radšej otca? Prečo sa to všetko stalo? Je veľa otázok na ktoré si budeš musieť odpovedať a nad ktorými popremýšľať a až prídeš aspoň na jednu odpoveď, tak až potom budeš schopná nájsť riešenie.
Keď psychika nepustí:-( Vôbec si neverím, budúcnosť vidím už len čiernu. Prišla som o všetko, o sebavedomie, sebadôveru, cítim sa hrozne ponížená.
musis sa nad to povzniest, nech vidi o co prisiel :)
