Pošliapané srdce

Ahojte, potrebujem sa s vami podeliť o môj momentálny žiaľ, stav, alebo to môžeme nazvať hoci ako a ak sa bude dať tak aj pomôcť mi.. Teraz v Apríli by to bol rok čo mám/ som mala vážny vzťah. Akurát sú už 3 dni počas ktorých sa len trápim a rozmýšľam nad sebou či som fakt taká sviňa, keď ma postihlo toľké nešťastie.. Alebo ako sa hovorí: "na každú sviňu sa voda varí!?!", tak mne sa už dovarila?? Ale k veci, mám 27 rokov a mám aj ja svoje maniere a chyby ako každý iný a môj už teda asi bývalý priateľ, bude mať 32 rokov a taktiež má svoje maniere a chyby ako každý človek. Poznali sme sa odmalička, už ako deti a pubertiaci, ale len "z videnia".. Náhodou sme sa minulý rok v Apríli stretli na jednej svadbe, preskočila iskra a bol rukáv v rukáve.. Len škoda že mladý pán je Slovák, rodinu má na SK, ale už skoro 10 rokov žije v Nemecku(DE) 600 km od domova a tu aj pracuje a je mu tu dobre /mzda, život je podla neho super/. Ja skromné dievča z SK, som tu pracovala, aj žila s rodičmi. Tu mi bolo dobre, kamarátky, domov, rodičom som prispievala na bývanie, robotu som mala 5 km od domu, firemné auto, telefón, mzda za prácu tiež nebola najhoršia, ale čo je na tom najlepšie, práve toto bola moja ROBOTA SNOV!! Keďže sme sa s priateľom veľmi ľúbili a on sa domov nechcel vrátiť, v DE mu bolo výborne, tak ja ako dobrá frajerka som položila na stôl výpoveď a v Novembri 2015 som odišla za svojou láskou do DE. Ja som človek ktorý sa ťažko prispôsobuje a nikdy som nemala rada začiatky, či začiatok nového vzťahu, nová práca.., jednoducho nemám rada veľké zmeny a dlho mi trvá kým si zvyknem.. ale kvôli láske som to urobila, veď láska aj hory prenáša, NIE??. Takže som išla do DE, Nemčinu som sa živote neučila, vedela som sa akurát tak pozdraviť a poďakovať a dosť. Ale aby bolo všetko ok, tak som sa prihlásila na kurz Nemčiny. Tento jazyk som nikdy nemala rada a aj sa mi zle učil.. a prvá prekážka je na svete. Priateľ mi našiel robotu u kamaráta Nemca a tak som začala pracovať. Keďže som málo rozumela, tak som robievala u nich len 3 x do týždňa po 5 hodín. Potom som došla na byt k priateľovi a buď som sa učila alebo varila alebo upratovala atď. Začala ma tam chytať depka, priateľ každý deň v robote do 16:30, každý tretí týždeň prac. cesta kde bol 3 dni a ja na byte sama a + ďalšie aktivity ako je futbal..., a ja stále na byte sama.. Samozrejme začali sme sa občas hádavať a ja som mu zvykla vykrikovať to, že načo som tu keď ho všetko iné zaujíma len ja nie. Aj som sa mu v podstate začala vyhrážať že sa zbalím a pôjdem domov. Keď som odišla na pár dní na SK si vybaviť súrne veci, tak on tie dni keď som nebola v DE lietal kde sa dalo, chodil tam a tam, ale keď som sa vrátila tak sme zas len sedeli doma na zadku a on sa hrávala Playstation a ja kukala na neho alebo niečo robila.. Cez sviatky sme došli na SK, boli sme tu 4 týždne a keď som odišla ku našim na jednu noc tak zase všade lietal, ale ako náhle som bola s ním tak sme sedeli doma na zadku a kukali tv. Nevravím, že sme spolu nikam nechodili, to nie, boli sme cez leto aj na dovolenke, do kina sme chodili, na akcie.. Ale v DE mal on už svoj život a kamarátov a ja som sa zatiaľ ešte nevedela prispôsobiť. Až minulý týždeň v pondelok som musela odísť súrne domov. On dojde na SK tento víkend a naspäť do DE sme mali ísť spolu. Ale cez víkend sme sa pohádali a ja som mu v nervoch povedala že s ním končím. On na to reagoval okamžite, že OK, že všetky veci mi donesie keď teraz príde. Ja viem že mám čo som chcela a ja som ho provokovala, ale hádka bola za blbosť a budem trvať na svojom že mala som aj ja pravdu a aj dôvod sa na neho nahnevať. Pravdu má aj on že som nemala hneď vyletieť, ale ja som to povedala len v nervoch a už som sa za to 100 x ospravedlnila. Povedal mi že on povie len raz že je koniec a myslí to vážne. Všetko som urobila aby mi prepáčil aj sa ospravedlnila, aj mu sľúbila že sa zmením, lebo som si to nikdy sama neuvedomila že mu to môže vadiť keď mi doteraz nič nepovedal, ale nič nezabralo. Ľudia fakt som si sama sebe na chybe?? Mne tá jeho reakcia prišla že len čakal na to kým to poviem aby sa to skončilo. Iný problém medzi nami nebol, ľúbime sa, aj sexuálny život je super.. ja fakt netuším čo robiť.. chcem sa s ním porozprávať ešte z oči do očí keď mi donesie veci, ale bojím sa že mi ich len podá a zavrie dvere na aute a odíde.. čo mám robiť ľudia? dá sa tomu ešte pomôcť?