Ahojte :-)
Mám 26 rokov a s priateľom tvoríme pár vyše 3 rokov. Síce sa už poznáme od svojich 16 rokov a chabé pokusy o niečo viac boli, ale vyšlo to až teraz.
Ja už pracujem druhý rok od skončenia VŠ, on ukončil VŠ až v septembri 2015, takže ešte prácu nemá. Kým študoval, boli sme od seba na takmer 200 km, ale vídavali sme sa každý týždeň, chodil k nám na víkendy, mali sme spoločné programy. Dvakrát som bola aj ja u nich, chodili sme na spoločné výlety aj s jeho rodičmi.
Ja mám prácu v krajskom meste, tiež vyše 100 km od domu, som s ňou spokojná, mám vlastný byt a preto som mu navrhla, aby sa ku mne presťahoval a tu si ľahšie nájde aj prácu a môžeme byť spolu. Najprv súhlasil, ale teraz sa k tomu nemá. Celý čas trávi doma, celý deň je na FB a stretávame sa už hodne menej ako doteraz. Pýtala som sa ho v čom je problém, tak mi povedal, že je frustrovaný, lebo nemá prácu.
Ja už otca nemám, mamka je doma sama, na víkendy chodievam domov, ale odkedy nemám otca chodieva k nám sporadicky. Otec mi zomrel tesne pred vianočnými sviatkami. Volá ma k nim, ale aj keď je mi s nimi dobre, aj doma mám svoje povinnosti.
Viem, že už dávno chcel ísť na výlet do Londýna, tak som ho prekvapila na Nový Rok a zaplatila pre nás predĺžený víkend a to bol asi posledný spoločný predĺžený víkend. Bol ako zvyčajne, nemyslím, že by som ho bola urazila.
Neviem čo si mám o ňom myslieť? Príp. čo by ste robili na mojom mieste?
