zavislost na dcere

ja mu na to peniaze urcite nedavam...a svojim detom sa venujem dostatocne aj ked su uz dospele...len som dufala v nieco co bohuzial neni mozne...a tym ze ho lubim tak som mu chcela pomoct aby sa mu trocha otvorili oci...ze rodicovska laska neni len o davani,vo vsetkom vychadzani v ustrety...ze tam musi byt laska obojstranna...ze ked mal zdr,problemy a lezal po operaciach v nemocniciach...ani sa mu neozvala...ako sa ma...nic...ze niekedy je na skodu tak slepo milovat...ze toto sa uz nezmeni...bohuzial..nie raz som si vypocula,ze ziarlim na jeho dceru,ze ju neznasam.ze ze ze...uz to ani neriesim,lebo viem ze to nema zmysel...on to jednoducho pochopit nechce...dakujem velmi pekne vsetkym za odpovede....

aha ak mas aj ty vlastne deti tak by som sa venoval skor im a jeho az tak neriesil a nechal ho behat kade tade...akurat by som mu na to urcite nedaval peniaze...

asi ano filip...venujem sa dostatocne svojim dceram aj ked su uz dospele...a z manzelom si nemame uz davno co povedat...mal niekolko sanci..ale bohuzial...tak som verila a dufala ze si s priatelom utvorim novu rodinu...ale tym ze uz niesom ziadna naivna 20tka...nechcem spadnut zasa z blata do kaluze...to radsej ostanem uz sama....nema vo vsetkom chybu len on...ale 90percent nasich hadok je o jeho dcere...potom ma uraza,zosmiesnuje,krici...ked ona odide tak si mysli ze zase bude vsetko v poriadku...povedala som dost...uz viacej nie...aj ked mi je to velmi luto...

A co tvoje deti a manzel Suzi? Nebolo by nakoniec jednoduchsie venovat sa svojej rodine?

My sme obaja dospely ludia,jednak stary 41r.ja mam deti velke,ktore s nim velmi dobre vychadzaju,ja som este stale vydata aj ked zijem v absolutne nefunkcnom manzelstve,povedala by som ze moj muz je tu koli byvaniu,chcela som zit s priatelom,chcela som si s nim utvorit rodinu,stale mi na nom velmi zalezi a lubim ho...asi po pol roku nasej znamosti ma zoznamil zo svojou dcerou,dovedy som mala uplne skreslenu predstavu o ich vztahu,tvrdil mi ze dcera chce za nim chodit,ze place ked od nich odchadza...ked som sa s nou zoznamila ukazalo sa,ze vsetko je inac...ked pride do mesta kde byva jej otec ani sa mu neukaze,nezazvoni,schovava sa pred nim..uz stokrat som sa aj ja s nou rozpravala,lenze tam vidiet ze ona o otca nestoji.,.ked pozeram ako ho vyuzivaju je mi ho nesmierne luto...nevie pochopit co mu vravim...ze tym ze ho lubim nemozem pozerat na to co z neho robia ,ako s nim manipuluju...on ide 400km.tam a 400km.spät a ona s nim bude 15min.,viac nema zaujem,je toho strasne vela...keby to bolo nejake zakriknute utiahnute dieta viem to pochopit,ale toto dievca a dost sebavädomia a viem,ze keby s otcom chcela byt tak si to vydupe..povedala mu to aj jedna jeho znama,ze dcera je dost stara na to aby vedela co chce...tak sa az nepricetne rozculil..lebo dcera je prenho bozstvo...on mi vycita ze sa nerozvediem...pozeram na ten vztah 3roky a viem zeby to bolo len a len horsie..nechcem zit a byt s takym chlapom...aj ked je mi to nesmierne luto...uz teraz mi napisal ,ze co od neho chcem..ze koli mne vraj odkopol dceru...aj ked to neni pravda,ale zrejme ma vycitky ze sa ku nej teraz chladno spraval...tisickrat som mu povedala,ze keby som le trocha lasky videla u jeho dcery ja prva ho a nou budem posielat..ale toto je chore..je tam viditelne ako byvala partnerka manipuluje s nim cez dceru...akurat on to nechce vidiet...mala dojde domov,klame mame e otec sa jej nevenoval,tamta to okamzite pouzila na sude...a on pre nu by aj dychal...viem ze to tu nevyriesime,ale on ma presviedca.ze je to normalne sa tak spravat,ze ist po nu v piatok 400km tam a 400km spät,v sobotu su spolu,v nedelu uz znova absolvuje tu cestu,ze je to normalne...ano bolo by...ak by to dieta si ho vazilo a chcelo s nim byt..ja uz tak nevladzem a vie o tom ze som pisala na to forum,pretoze som chcela aby videl aj ine nazory,lebo ja som vraj zaujata...,

môj názor? Vidím to rovnako ako ty. Je pekné, že sa na dieťa nevykašľal, ale byť otcom a poslušným psom sú dosť rozdielne veci. Má pre ňu slabosť (je mäkký) a ona to veľmi dobre vie, preto sa takto chová len ku nemu a k tebe, nevlastnému otcovi si to nedovolí.
Rozíď sa s ním. Je fakt hnusné byť svedkom takéhoto čohosi.
.
Čítala som pár príbehov otcov, ktorí sa po rozvode naťahovali s ex o deti. Matky im bránili stretávať sa, obvinenia z pedofílie, manipulovanie s dieťaťom a vymývanie mozgu aký je tatko zlý... ťahanie po súdoch kvôli výživnému, kvôli tomu že bránila stretávaniu s otcom, proste DES a roky ubiehali a otcovia si mohli tak maximálne labu lízať a platiť. Jeden tatko spomínal, ako to riešil on. Proste to vzdal, on sa snažil byť otcom pre svoje deti aj po rozvode, stretávať sa, byť tam pre ne. A keď to nešlo, lebo matka bránila deťom kontaktovať sa s ním, nedodržiavala nariadenia súdu, našiel si druhú partnerku, založil rodinu a venoval sa deťom z tohto manželstva. Ale dvere má stále otvorené, ak prvé deti v dospelosti budú mať záujem o kontakt, veľmi rád ho bude udržiavať potom v dospelosti. Rodičovské puto nekončí nikdy.
Viem, si predstaviť, koľko bolesti to obnáša, vzdať sa vlastného dieťaťa, ale niekedy je to fakt lepšie ako tak strašne ťažko a namáhavo živiť ilúziu, že som jej otcom a niečo hodnotné pre moje dieťatko robím. Nie, nerobí. Ona ho odmieta (aj vďaka matke? alebo aj bez jej pričinenia by bola takáto?) a stále ho bude mať v paži.
Keby toto priateľovi docvaklo, že môže sa naplno a bez problémov venovať deťom, ktoré bude mať s tebou, je tam nádej. Ale tiež by som nemala nervy na to, čakať KEDY a či vôbec mu to docvakne.

kolko mas rokov?

rozid sa s nim! toto nieje rovnocenny vztah. U teba je priorita on ale u neho jeho dcera. Imho by sa nemali davit dokopy ludia ktori maju deti s bezdetnymi. Takto to potom casto vyzera.

mozno keby si sa aj ty snazila s malou nadviazat kontakt, ziskat si ju tak by to bolo o inom.

No to by adi velmi tazko slo,kedze jeho byvala partnerka nekomunikuje ani s otcom dieteta,a ked tak su tam len urazky a nic ine...znasam to tri roky,snazila som sa mu pomoct,velmi velas som rozpravala aj s jeho dcerou,ci ked ju mal doma,ci ked sme boli na dovolenke,ona vsetko prizna...a ochvilu uz poprie ze vobec sa s vami bavila...sluby z jej strany su tam neustale...aj slzy vypusti ak je treba...ona si velmi dobre uvädomuje ze otec pre nu urobi vsetko a ona sa k nemu moze spravat jak poslednej handre...jej matka je znova vydata..pytala som sa jej ci sa tak sprava aj k jej partnerovi...povedala ze bie...nemozem povedast ze sa tak sprava kumne...aj ked si tiez dovolila vulgarne poznamky na moju adresu..tym ze je to velmi vyspele a velmi rozumne dieta neviem pochopit jej spravanie k otcovi...,a ano..po troch rokoch uz odmietam s nim byt...lebo jeho spravanie jeho nalada,vsetko je ovplyvnene tym jak sa k nemu prave sprava dcera...myslim ze som uz urobila toho dost...a keby som videla,ze mu ublizuje nechtiac...da sa to ospravedlnit...ale ona to robi zamerne,premyslene a rada...o chvilu bude mat zase sud...dava im zbrane do ruky aby znova prehral...a oni dve sa na tom naramne bavia....a on to nechce pochopit..preto u mna uz neni chlap...je to len a len o tom ze si chce stale nieco dokazovat....

Moja mama bola vo velmi podobnej situacii v akej ste vy. A viete, co urobila ona? Snazila sa nadviazat kontakty s partnerovou dcerou, spoznala sa aj s matkou a a ukazala im, ze ma zaujem o dobre vztahy v rodine. Drela o to, aby si ju tá dcéra obľúbila, čo sa nakoniec aj podarilo a tá dcéra si nakoniec ako tak prehodnotila svoj postoj k otcovi a situacia sa vyrazne zlepsila. Vy zo vztahu chcete vycuvat. Ona robila presny opak. Bojovala spolu s partnerom, ktoreho lubila. Samozrejme, nie vsetky situacie sa daju takto vyriesit. Ale ani moja mama si nemohla byt ista, ze to dobre dopadne. Iba skusila preukazat lasku a dobrotu, kedze si bola vedoma toho, ze dieta je najdolezitejsou a neoddelitelnou sucastou zivota rodica.