Nadpriemerne nadané dieťa

Pre deti je prirodzené a normálne, že sa veľa pýtajú, lebo sú zvedavé a spoznávajú svet. Pre to nadané dievčatko je nesmierne dôležité, aby sa mu rodičia venovali a pokojne a s láskou na jeho otázky odpovedali /a oni to aj robia/, ale aj aby mu v budúcnosti, povedzme o takých 7 rokov, nezakazovali pozeranie prírodopisných filmov s odôvodnením, že "kresťan katolík môže pozerať iba TV Lux a nie hentaké somariny", lebo aj takí rodičia existujú. Aby na jeho otázky nereagovali podráždene so slovami, nech zmizne, nech neotravuje, nech sa ide hrať, lebo oni chcú chatovať na sociálnych sieťach. Keby reagovali takto, nevedelo by ich dieťa nič, nech by hoci aj naozaj bolo od prírody inteligenčne vysoko nadpriemerné. Takže za vynikajúcimi výsledkami, ktoré múdre dievčatko podáva, je aj kus tvrdej práce zo strany rodičov, ktorých hoci aj ja nepoznám, môžem právom vychváliť a povedať o nich že sú to tí najlepší rodičia, akých dievčatko môže mať, vďaka nim ho čaká skvelá budúcnosť. Lebo keby malo facebookovú a twitterovú mater, ktorá mu strčí do ruky hračku /tablet?/ a rozprávať sa s ním nebude, ani len rozprávať by sa nenaučilo vo veku, kedy by sa malo, ale až neskôr.
Tak ak chceš svojmu synčekovi pomôcť, odhlás sa zo sociálnych sietí a tráv čo najviac času s ním. Kúp mu napríklad leporelo, ukazuj mu obrázky, vysvetľuj, čo ja žabka, čo je medvedík, čo je mačička, čo je psíček, čo je strom a čo je krík, čo je kvet... Daj mu do ruky hračku a ukáž mu všetky možnosti, ako sa s ňou pohrať, hraj sa s ním, hraj a hraj a nech sa učí hrou, popust uzdu fantázii, postavte si doma bránky a zahraj si s ním futbal, nech skúsi kopnúť do loptičky a dať gól, pochváľ ho, že je šikovný, že dal gól, potom mu ten futbal ukáž v telke..., čítaj mu veľa rozprávok... Neveríš, ale za takýmto výsledkom /myslím dieťatko tvojej kamarátky/ sú hodiny a hodiny strávené s dieťaťom, hodiny a hodiny tvrdej práce, neustáleho vysvetľovania nielen toho, na čo sa dieťa pýta, ale aj toho, čo práve rodiča napadne. Hodiny a hodiny, ktoré iné matky namiesto tejto najkrajšej a najužitočnejšej činnosti, akú by len na materskej vykonávať mohli, venujú radšej chatovaniu na sociálnych sieťach a na dieťa serú, prípadne tie, ktoré sa nazývajú inteligentnými, študujú popri materskej na VŠ, kvôli čomu dieťa po mentálnej stránke zanedbávajú a ešte sú na to aj hrdé. Aké deti potom asi budú mať takéto matky? Také, ktoré ešte ani v štyroch rokoch nebudú rozprávať a namiesto povinnej školskej dochádzky sa im bude musieť vybaviť odklad pre takzvaný akože oneskorený vývin reči.
Pokiaľ ide o tvojho synčeka, nerob si starosti, snaž sa mu čo najviac venovať, čo najviac sa s ním rozprávať a hrať a ten jazýček sa mu pomaly rozviaže, bude zvedavý a začne sa pýtať, viac sa o dané veci zaujímať. To, že v bábätkovskom veku za svojimi rovesníkmi mierne zaostáva, ešte zďaleka neznamená, že raz nebude mať VŠ. ***Osobne poznám podpriemernú dievčinu, ktorá vybrané slová písala s mäkkým i, na gymnázium ju neprijali, urobila si učňovku, tam formou 3 plus 2 maturitu a dnes sa pýši magisterským titulom zo sociálnej práce a založila si vlastnú firmu. Sociálna práca? No a čo! Aj to je VŠ. :) Ale trošku od veci príklad.***
Poznám však mnohých, ktorí v nižších ročníkoch ZŠ ledva prechádzali z ročníka do ročníka, vo vyšších už nemali ani jednu trojku, zvládli gymnázium a zvládli aj vyštudovať ekonómiu na EU, čo už je celkom O. K. škola jednak náročnosťou /nikto nepovie, že je to ľahká škola pre debilov/ a jednak možnosťami uplatnenia sa na trhu práce.
To, či bude mať tvoj syn VŠ, závisí od viacerých faktorov, nielen od talentu. Ale najmä od ochoty na sebe pracovať a od toho, koľko času bude venovať učeniu sa. Možno bude mať v prvom ročníku ZŠ veľkú trojku a kdesi v piatej triede sa to zlepší, lebo od piateho ročníka je to už viac o drine ako o talente, na štvorročnej SŠ s maturitou je to už len o drine (najmä na gymnáziách) a na VŠ tiež. Podľa mňa má v súčasnosti obzvlášť na Slovensku prevažná väčšina VŠ-vzdelaných ľudí inteligenčné a pamäťové predpoklady len na úrovni priemeru. Mať priemerné predpoklady však vôbec nie je zlá výbava do života. Práve, že veľmi dobrá, len treba mať k tomu dobrých rodičov, ktorí z takejto výbavy vydolujú maximum.
Napríklad ak budeš svojho syna v čase chodenia do školy chváliť povzbudzovať, rozprávať mu, že je šikovný, že mal z dejepisu jednotku, že je vysoko nadpriemerný, že doniesol zo zemepisu jednotku, že je múdry a že by ho bola škoda na učňovku, hoci aj z matiky a zo SJ doniesol trojky, lebo ak väčšina známok, ktoré má, sú jednotky, tak je v skutočnosti jednotkár a nie trojkár a tie dve trojky sa dajú opraviť, len to treba mať vysvetlené, a teda mu zaplatíš doučko, nech sa mu to vysvetlí ešte aj tam a čo-to mu skúsiš vysvetliť aj ty sama, prípadne tvoj manžel, tak to môže tvoj syn dotiahnuť ďaleko, uvidíš. Lebo ak priemerné dieťa počúva od rodičov, že je šikovné a múdre a nadpriemerné, tak ono tomu aj uverí a začne sa podľa toho aj správať. Ako? Bude viac času venovať učeniu.
PRÍKLAD MIRKO: Na vetu: "Mirko môj, ty si nadpriemerný, šikovnejší od ostatných detí, múdrejší..., len treba trochu zamakať, lebo zadarmo nie je nič!" Mirko automaticky zareaguje tým, že si pomyslí: "Predsa by som ja, taký šikovný a nadpriemerný, nedoniesol z písomky z fyziky štvorku. No tak trochu zamakám, budem sa v sobotu od 8:00 od rána do 22:00 do večera učiť, v nedeľu taktiež a v pondelok to na tú jednotku napíšem." /hoci nadpriemernému by stačilo si to cez prestávku raz prečítať a jednotku by mal tiež, ale to svojmu synovi dobrý rodič povedať nesmie!!!"/
PRÍKLAD JOŽKO: No keby mal tvoj syn rodiča zlého, ktorý by ho za dve trojky vyhrešil, ktorý by mu za ne vynadal a za jednotky by ho nepochválil, tak na slová zlého rodiča, ktoré by mohli znieť takto: "Ty Jožo, somár, ty debil, ty idiot, ty trubiroh nenormálny, jak si mohol doniesť dve trojky, nehanbíš sa? Hovno robíš celé dni, neučíš sa /Jožko vie, že sa veľa učí, len mu tie dva predmety nejdú/, hanbím sa za teba, akého ja mám debilného syna!!!" smutný a frustrovaný Jožko zareaguje tým, že keď mu zlý rodič povedal, že je debil, on tomu aj uverí a začne sa podľa toho aj správať. Prestane sa učiť aj zemepis a dejepis, z ktorých mal doposiaľ jednotky, lebo rodičia ho označili za sprostého trojkára a na konci roka donesie trojky zo všetkých predmetov. Rezignuje. Nedostal totiž pochvalu za zemepis a dejepis, ktoré si právom zaslúži. Nedostal ju ani od otca, ani od mamy a keď ho oni nazvali sprostým trojkárom, tak on si pomyslí, že keď ho tak nazvali, hoci na to nemali právo, tak on teda sprostého trojkára zo seba urobí, lebo márna bola snaha učiť sa aspoň to, čo mu ide. A na to gymnázium sa nedostane, hoci je talentovo rovnaký ako Mirko, ktorý sa tam dostane a raz bude z neho inžinier ekonómie.
V skutočnosti sú obaja talentovo iba priemerní. Toto však robí výchova. Lebo to, čo deti vo forme výchovných metód dostávajú od rodičov, ich školské výsledky ovplyvňuje omnoho viac, ako to, čo vo forme miery talentu dostali od Boha!!!
Kýčera trpí akýmsi komplexom menejcennosti. Pravdepodobne ide o psychicky veľmi silno nevyrovnanú ženskú, toho času na dôchodku, ktorá nemá čo robiť, keď tu na fóre vysedáva nonstop a píše blbosti, na základe ktorých musí byť každému jasné, že ide o psychicky ťažko chorého jedinca/, čomu nasvedčuje predovšetkým to, že často bezdôvodne na inteligenčne vysoko nadpriemerných ľudí, dávajúcich naozaj múdre rady, rozumejúcich aspoň tým zdravotníckym veciam, ktoré si zo zahraničných kníh naštudovali, lebo na rozdiel od nej vedia aj jazyky, útočí tým, že ich bezdôvodne v iných témach označuje za psychicky chorých rovnako, ako za psychicky choré označila dieťa tvojej kamarátky, ktoré ty obdivuješ. Z príspevkov tých, ktorých tu Kýčera označuje za šibnutých, si dokážem ešte aj ja niečo vziať ako námet k napísaniu diplomovej práce o medizľudských vzťahoch. To svedčí o jej zakomplexovanosti, lebo ak by zakomplexovaná nebola, tak by sa tu do nikoho nenavážala a najmä by sa nehrala na doktorku, ktorá najlepšie vie, komu treba naordinovať psychiatrické lieky, je mi z nej na smiech, nikdy nemala moju úctu a nikdy ju mať nebude. A najmä nemá o záležitostiach týkajúcich sa zdravia ani potuchy. Takého prispievateľa netreba brať vážne. Na diaľku naordinuje autizmus a všetky možné psychické choroby každému, o kom sa tu napísalo, že je nadpriemerný iba preto, lebo ona sama je podpriemerná. Keby taká nebola, nenavážala by sa do iných!!! Ťažká strata kritickej súdnosti!!!
Obdivuj dcérku tvojej kamarátky aj naďalej, lebo tak je to správne, ale nech je to len úprimný obdiv bez závisti a zloprajnosti a v budúcnosti sa jej aj zastaň, hoci nie si jej matka, ak jej budú iní ľudia zo závisti ubližovať nehoráznymi klamstvami a intrigami. Tým, že sa jej zastaneš, ukážeš veľkosť tvojho charakteru, zmysel pre spravodlivosť a možno ani nebudeš vedieť, že si jej jedinou skutočnou priateľkou a že keby teba nemala, skočila by pod vlak. Ver mi, že vysoko nadpriemerní ľudia nemávajú na ružiach ustlané. Často nemajú ani žiadnych skutočných priateľov, lebo ľudia im ich mimoriadne danosti závidia, zo závisti šíria o nich intrigy, kvôli čomu nadpriemerní ľudia opakovane bývajú nespravodlivo vyhodení z roboty namiesto toho, aby boli povýšení, lebo ich šéfovia veria iba intrigám ich zlých kolegov, ktorí sa ich snažia zbaviť zo strachu z konkurencie. Ale zato kým sú ešte tam, falošnými lichôtkami a úsmevmi ich zahŕňajú, keď sa na nich snažia hodiť časť svojej práce. Vysoko nadpriemerný človek (talentom na učenie) bude šťastný len vtedy, keď nájde oporu doma v rodine vo svojich rodičoch a ak bude mať to šťastie mať aspoň jedného ozaj dobrého kamaráta, ale kamaráta takého, ktorý je ozajstným kamarátom a nie falošníka, ktorý sa na kamaráta iba hrá a ozve sa len vtedy, keď niečo potrebuje. Pokiaľ ide o tú odporu zo strany rodičov, mám na mysli predovšetkým oporu psychickú, teda určite viac psychickú ako finančnú. Lebo aj z chudobnej rodiny pochádzajúci génius môže niečo dosiahnuť, ak tú psychickú podporu u rodičov mal. Naozaj nie je nutné sľubovať 15-ročnému chalanovi za čisté jednotky motorku. Stačí slovná pochvala. A rovnako slovami nikdy dieťa neponižovať!!! Slová rodičov adresované na adresu toho-ktorého jedinca majú totiž väčšiu váhu ako majetok, ako talent na učenie... Naozaj. Ver, že nejeden vysoko nadpriemerný skončil obesený na strome. Úplne sám a tých, ktorí sa tešili z jeho smrti, bolo viac, ako tých, ktorí za ním smútili. Lenže tí, čo spáchali samovraždu, to boli tí slabí. Silný jedinec na samovraždu nepomyslí nikdy. Silný sa proste zmieri so svojím ťažkým osudom a do konca života sa bude ponižovať robením prác, ktoré sú pod jeho inteligenčnú úroveň, ak mu už naozaj nebolo dopriate tú VŠ vyštudovať. A z každej práce, z ktorej ho nespravodlivo vyhodia, odíde hrdo a so vztýčenou hlavou, lebo vie, že sa žiadnej chyby nedopustil, predstaví si, že je truhlica so vzácnym pokladom plná zlata a diamantov, ktorú hlúpy majiteľ /v tomto prípade šéf/ dobrovoľne hádže do kontajnera medzi odpad a ešte sa aj teší, že sa ho zbaví, lebo mu falošníci a intrigáni povedali, že v tej truhlici je bezcenný odpad a on tomu uveril bez toho, aby sa pozrel, čo tam vlastne naozaj je. Takto z roboty vyhodený génius sa vlastne v skutočnosti teší z toho, že hlupák veriaci intrigám stratil svojho najlepšieho zamestnanca, namiesto ktorého teraz bude musieť vziať dvoch /finančná strata pre firmu/, aby stihli za rovnaký čas urobiť to, čo stihol on sám. A tak mu treba. Takže na zlej veci, ktorá sa mu stala, nájde génius jedno pozitívum, z ktorého sa potom teší, lebo si uvedomí, že pre túto chvíľu sa oplatilo žiť :)

- Maličká som, ten dospelý nemusí byť to, čo si o ňom myslíš, môže byť kľudne autista!
-Nils, aj to dieťa!
-Ak človek v niečom v inom vyniká - je mu pridané, inde mu kvôli rovnováhe musí byť ubrané a naopak. Aj slepci majú ostatné zmysly vyvinutejšie.
-Marcela Maca, nech Ťa takéto zistenie neznepokojuje. Každý máme svoje tempo a u detí to platí dvojnásobne. Teš sa z toho, že máš dieťa zdravé, venuj sa mu, dávaj veľa lásky, podpory, uč ho hodnotám... Neporovnávaj neporovnateľné! Až raz bude dospelý a stane sa z neho šťastný a vyrovnaný človek budeš naňho právom hrdá. A o to Ti ide, či? Na túto epizódu si možno ani nespomenieš.

U tak maleho dietata nemozes hovorit,ze je nadpriemerne nadané. Videla som chlapca,ktory mal 3 roky,pred sebou knihu hore nohami a akoze cital rozpravku.Uplne spamati.Nic nevynechal.Nevedel citat,len mu ju rodicia par krat precitali a on si ju zapamatal.Moj synovec ako 3rocny kreslil take obrazky,ze sme ho volali Michelangelo.Su z nich normalni chalani.Nic nadpriemerne.V tej malej hlavičke je tolko miesta,ze u niektorych deti ten mozocek nasava prirychlo.Potom sa to zastavi.Nezufaj.

Dolezite je aby tie deti neprisli o detstvo. Budu to mat v zivote o dost tazsie. Kazdy kto je niecim vynimocny a "INY" to ma vzdy tazsie. Bud je okolim nepochopeny, nezapada do istych vzitych zauzivanych "vzorcov" spravania chovania, nepatria k vacsine uz aj tym to je, je tam zavist ai ai. Ja co ich tak trosku sledujem tak maju neskor problemy socializacie (neskor aj v dospelosti co sa vztahov tyka). Treba ich podchytit a spravne viest (specialne skoly a rozne zdruzenia na iq a ine). No ako pisem, treba im dopriat detstvo. Aj ked oni su zvacsa proste ini. Taki mali dospeli. Aj najblizsi pripad co poznam. Tiez zazracne dieta. Skoro hovorilo chodilo citalo hralo na hudobne nastroje, cudzie jazyky ai. Vsetko absolvovala skor. Uz v puberte koncila takmer strednu uz ako studentka posobila na osn ci kde, karlovu un.skoncila s cervenym tak mlada ale ona je stale vonku. Akoze pysny na nu moze clovek byt (pohybuje sa vo sferach oblastiach o ktorych sa mozno inym ani nesniva) ale tak doma je raz za rok? Vztahy su tam tiez kapitola sama o sebe

Myslím, že niekde na tomto fóre už podobné témy boli, ale nechce sa mi to tu hľadať.
V prvom prípade neviem prečo, "Kafe" dokáže urážať niekoho, zato, že sa opýta na určitú vec a chce vedieť názor iných. Asi nie autorka článku, ale niekto iný by mal zo sebou niečo robiť.
Nadpriemerne nadané deti žijú medzi nami, ale veľakrát sa nadpriemernými označujú aj deti, z ktorých spravia rodičia "nadané" deti. Popritom sú tieto deti len vydriľované, ale aj tak sú veľakrát "múdrejšie" ako ostatné deti.
Tiež som mal možnosť vidieť pár nadaných detí počas svojho pôsobenia a popritom ich nebolo málo. Teraz mám tiež živý príklad nadaného chlapčeka vo svojom okolí, ktorý má len niečo cez 2 roky, ale má slovnú zásobu cca 5 - 6 ročného dieťaťa, okrem toho hovorí ešte anglicky a rodičia ho začínajú učiť aj ďalší cudzí jazyk. Nie je to pritom bezproblémové dieťa, má určité poruchy správania, bojí sa cudzích ľudí, má určité fóbie a je dosť ťažko ovládateľný. Väčšinou takéto deti prinášajú rodičom nielen radosť, ale aj starosť a okolie sa k nim veľakrát stavia zvláštne. Mnohokrát sú takéto deti nepodchytené, nedostáva sa im pochopenie a okolím ponižované.

Nemám síce skúsenosti s deťmi, ale myslím, že je to normálne, nemalo by sa to potláčať, skôr rozvíjať, ak dievčatko rodičia povedú správnym smerom bude to mať ľahšie v škole, bude sa ľahšie učiť. Mám známeho, ktorý je nadpriemerne inteligentný, stačí mu raz prečítať nejakú knihu (učebnicu) a pamätá si to, hrá na hudobných nástrojoch, idú mu jazyky, matematika atď. Ak môžem poradiť, jeho rodičia uňho zanedbali takú tu sociálizáciu, kontakt s inými deťmi a pod. a teraz v dospelosti je z môjho pohľadu asociál, možno až sociopat, nevie sa začleniť do spoločnosti, nezaujímajú ho iní ľudia, nechápe ich, nikoho nepovažuje za svojho priateľa a je mu to jedno atď. je toho dosť, preto by som na to chcela upozorniť. Skúste informovať a usmerniť rodičov, myslím, že dievčatko má veľký potenciál :)

Nie, neni to normalne. Mala by si nieco so sebou robit :D