Ahojte. V poslednej dobe už fakt neviem čo so sebou. Mám 23 rokov a soc. fóbiou trpím už riadne dlho (možno 10 rokov. Nikdy som sa na to neliečil a ani som nemal odvahu o tom niekomu povedať - vedel som to velmi dobre skrývať aj ked ma to vnútorne velmi ničilo, až na tých par prešlapov v mojom zbabranom živote. Najviac ma trápi asi to, že nemam žiadnych priatelov a hlavne priatelku. Viem, že dievčata majú o mna zaujem a nie je ich malo, ale ja sa im nikdy neozvem, s komunikáciou by nebol taký problem, ale najviac ma trápi, že ked som v blízkosti nejakeho dievčata tak sa mi dosť trasu ruky a potom aj hlas. Neviem si predstaviť, že by som ju niekde pozval na kavu alebo drink - to by som asi všetko povylieval. Som síce mladý človek, zrejme aj dosť pekny a slusny, dobre zarabajúci ale v podstate nič z toho si neužívam, lebo nemam s kým. Ono je to tak, že ked som v kolektíve ludí, blízkych ludi, tak som relatívne v pohode, ale pri cudzích a dievčatach, tak som uplne mimo reality. Co myslíte, ma chalan so soc. fóbiou šancu najsť si dievča a zit normálny život, alebo je to nemozne. Ako dalej pokračovať s mojim životom, nerad by som sa rad zobudil a uvedomil si, že som ho zil zbytočne a pre nikoho :(
Co zo zivotom. Socialna fobia
aký más mail, nechce mi ho nejako zobraziť.
ano je to moje skutočne meno. Ja viem, že by som potreboval odbornu pomoc, ale proste nemám na to odvahu. A tak len prežívam den za dnom a dúfam, že sa niečo v mojom zivote zmení. Ale zaroven si uvedomujem, že bez mojej iniciatívy to asi nepôjde :( Je to ako začarovaný kruh, z ktorého sa neviem dostať. Každy den je pre mna trápením, a fakt neviem, ako dlho to ešte vydržím...
A ako vyzera tvoj zivot teraz po konzultáciách s psychologičkou. Lepší sa to, alebo ... ?
A taká otázka pre ostatných /normálnych / ludí. Ako vnímate ludí so social. fóbiou? Vedeli by ste si s niekým takýmto predstaviť svoj zivot?
Ahoj, ja sa tak isto volám, ako ty, ak je to tvoje skutočné meno v prezývke, a ešte mám aj rovnaký vek. A tiež presne ten istý problém do bodky, ako keby som to ja písal, až k neuvereniu, že sa nájdu dvaja identický ľudia, aj štýlom písania, vekom a možno aj menom. Jednoznačne treba ísť k psychiatrovi, psychologičke, lebo sám to nemáš ani najmenšiu šancu uhrať. Proste potrebuješ sa o tom porozprávať a nájsť nejaké riešenia, lebo ak to takto dlho pôjde, tak budeš na tom ešte horšie a celá mladosť zmizne a nebudeš mať nič. Je to taký beh na dlhšiu trať, viem podľa seba, ja sa s tým trápim veľmi dlho, vlastne už od základnej školy, problém bol, že som o tom nikomu nepovedal, až som prišiel k psychiatričke, keď som bol na tom už úplne zle, nevedel som zájsť poriadne do obchodu, ani nič. Ja nemám kvôli tomu dokončenú ani strednú školu, tiež žiadny vzťah, dennodenne s tým bojujem, proste vyhľadaj odbornú pomoc, toto nevyriešia dobrý priatelia, ani rodina, ak by aj mala záujem, potrebuješ to prebrať minimálne s psychológom.
ahoj.
myslim, ze najlepsie by si urobil, ak by si s tym zasiel za psychologom / psychiatrom. pises, ze si sa diagnostikoval sam, diagnoza vsak moze byt trochu ina, odbornik by ti vedel lepsie poradit. nie je ziadna hanba vyhladat psychologa. mozno by v tvojom pripade bola ucinna psychoterapia a dokazal by si si aj najst priatelku. to nie je nic nemozne, ani pre ludi s touto fobiou.
drzim palce.
