Ahojte, mám 50 rokov a posledných 5 rokov strácam chuť do života. Deti mám odrastené, manžel nemá na mňa akosi čas a ja ostala som sama so svojimi problémami.Nie sú to finančné problémy, ale skôr také psychické. Nemám sa s kým porozprávať muž mi povie, že všetko musím stále riešiť takže sa dosť odsudzujeme a ja radšej nič nehovorím, lebo má dosť výbušnú povahu a ten jeho zvýšený hlas mi roztrasie celý žalúdok. Predtým som bola veselá, spoločenská a popri 3 deťoch som všetko stíhala a teraz, čim mám menej starostí a povinností sa mi nejako nechce nič robiť ani veci, ktoré ma predtým bavili. No proste sa neviem rozhýbať nájsť si nové záujmy, ľudí a koníčky ak to bude takto pokračovať neviem ako to so mnou dopadne.Rozmýšľala som aj nad psychológom, ale neviem či mi poradí. Celý život robím v tej istej práci a ani vzťahy tam nie sú ideálne, samé intrigy a ohováranie už ma to tiež prestáva baviť, keď kolegyne sú do očí milučké a zavriete dvere a už vás ohovárajú. Ja som skôr priamy človek a poviem, čo si myslím do očí nie za chrbtom. Prosím poraďte ak máte podobné problémy. Cítim sa opustená, nepotrebná a ignorovaná najbližšími ľuďmi.
Zmysel života
Zdravím, zvieratko doma máme pekného psíka, ale rozprávať sa ešte nenaučil a po pravde niekedy sa mi ho nechce ísť ani vyvenčiť. Takže aj ty bojuješ s fajčením no je to fakt asi silnejšia závislosť ako na heroíne, keď si človek inak celkom rozumný nedokáže povedať dosť. Ja som bola aj na biorezonancii to mi prišlo ako vyhodenie 70 euro do koša. Tak stále hľadám niečo aj champix som skúšala no a to som si pripadala ako by som mala vygumovaný mozog k tomu zle od žalúdka a tie divoké sny tak som radšej s jeho užívaním skončila možno, že si niekto povie, že sú to len výhovorky. Myslím, že aj ŠÚKL mal výhrady čo sa týka tohto lieku.No a tak stále fajčím a rozmýšľam ako s tým prestať
Ja už študujem jedno cez druhé knižky, internet a stále nič. Mám problémy s chrbticou deti mi kúpili pernamentku na cvičenie Pilatesu no myslíte, že som tam bola? Stále je hodená na poličke však zajtra poviem si. Takto to ide dva mesiace. Sem tam ma dcéra vytiahne na nejaký výlet a hneď mi je lepšie na duši. Toľko by som toho chcela spraviť pre seba aj iných, ale robí sa to len v mojej hlave. Asi potrebujem len dobrú spriaznenú dušu, s ktorou sa môžem úprimne porozprávať, ale keď budem sedieť doma tak ju asi nenájdem. Mňa už potešili aj vaše odpovede.Mám ešte jeden problém. Som fajčiarka a veľmi rada by som prestala, len moja pevná vôľa je nulová a už aj z toho bývam podráždená. Muž je nefajčiar, ale nejako mu to neprekáža. Raz za čas mi pripomenie koľko som prefajčila. Aj s týmto problémom sa nemám komu zveriť, takže som aj hľadala nejaké fóra na internete, ale všetko je staré a neaktuálne a predsa je iné písať si s niekým, kto rieši podobný problém aktuálne. Teším sa na odpovede.
presne ako hovoris zdravotne problemy pramenia po vacsine zo zlej psychickej pohody. Musis sa dokopat do toho :) niet ineho vychodiska. Mne dost pomahaju aj motivacne knizky :)
Dík za rady a presne ten optimizmus mi chýba. Nemôžem sa nejako k ničomu prinútiť. Večer zaspávam s úžasnými plánmi, čo všetko urobím a na druhý deň skutek utek ako sa hovorí. Je to fakt akési vyhorenie. Mám aj dosť zdravotných problémov a myslím si ,že to pramení tiež všetko z psychiky. Dá sa povedať, že teoreticky všetko ovládam, len to začleniť do života nejako neviem.
Ja by som si hľadala naplnenie v nejakom koníčku.. po čom vždy túžim je napr. turistický klub. Stráviš kopu času v prírode a už len to ti pomôže k lepšiemu zdraviu a nálade. Samozrejme, ty máš možno iné predstavy o voľnom čase, tak skús sa zamyslieť čo by ťa naplnilo. Keď budeš stále sama a zamýšľať sa nad tým, to ti nepomôže. Skús sa zmobilizovať a trošku optimistickejšie brať život.. mne sa osvedčuje hláška: pomôž si človeče, aj pán boh ti pomôže:-)
mozno by ti pomohol nejaky zaujmovy kolektiv, kde mozes byt nejak uzitocna - to by ta mohlo motivovat
Ahoj, je viacero ľudí ktorí majú takéto problémy. Väčšinou prichádzajú presne z popísaných dôvodov, ako si uviedla- strata záujmov, nepochopenie, stereotip jednoducho vyhorenie. Vedela by som Ti odporučiť tým ľudí, ktori sa práve týmto zaoberajú- chválabohu je to bezplatné. Je to seminár v bratisleve v Hotéli Galeria a vedia motivovať, podporiť pomocť a hlavne prinavrátiť chuť žiť, skús toto, alebo aspoň sa tam informuj, ako by Ti vedeli pomocť! Držím palce, Helenka
