kolegnyna v práci

Zacnem trocha zasiroka kvoli súvislostiam. Do tejto práce som nastúpla asi pred tromi rokmi. Na prvej pozícii som pracovala asi osem mesicov a potom som prestupila v tom istom kolektíve, ale na dalšiu pozíciu, kde robím doposial. Vedúca si ma obluila, páčilo sa jej, že sa rýchlo učím a fungujem bez problémov. V tom čase tam bola kolegyna, s ktorou uzko spolupracujem teraz. Vtedy mi na nej nič nevadilo, lebo som s nou nebola v priamom kontakte, len sa o nej šepkalo, že už bola dvakrát prepustená z dôvodu, že mala nedostatky v práci, že je zvlástn. Ale to sa dialo za stareho vedenia, že musela odísť. Opakovane sa jej podarilo nastúpit pred par rokmi a odvtedy mala agendu, kde nemusela makať. Odisla na dlhodobu PN, agenda sa prerozdelila, dosla nám kontrola na jej agendu a kvoli nej musela odist veduca a kolegyne kvoli jej agende dostali upozornenie a financny postih. Po PN bola preradna ku mne. Prvé tri mesiace som ju pretrpela, hlavu som mala ako balon z jej rečí. Mam dokonaly prehlad o jej celej rodine sucasnej aj minulej, o kolegoch a praktikach na pracovisku jej manžela. Nase kolegyne to sledovali s poznámkami, že obťažuje aj ich. Vravela som o tom novej (sluzobne 30 rokov starej) veducej, tá to odignorovala, že sa na nu nikto oficiálne nestazoval, pritom klienti vypliestaju oci, že co to má znamenat, ako ich vybavuje, dalši telefonuju kolegyniam, že čo to má znamenať, len oficialne nič. Pred Vianocami ma tak vytočila, dva dni som jej vysvetlovala, že to, co po mne chce, nie som schopná fyzicky urobit. Na druhy den pokracovala, povolili mi nervy, okríkla som ju, avsak vzápetí som sa jej ospravedlnila za to, že som ju okrikla.Boli tam dalšie dve kolegyne a vedúca nebola v praci. Na druhy den sa isla na mna stayovať, že som na nu kričala a žiada veducu, aby to riesila, lebo pojde za riaditeľom. Na koberci to prebehlo totál primitívne, pospomínala este aj moje deti, ja som sa vyjadrila par vetami s tým, ze som sa jej uz ospravedlnila a ziadala som veducu,aby nás rozsadila, ze sme si asi nesadli ako pracovne, tak ani osobnostne. Veduca mi to zamietla, avsak som oslovila kazdu kolegynu, ci by s nou nesedeli, kazda odmiela. Este pred tým, ako nastupila, zvykli sme spolu u mna obedovať, ako nastupila ona, kazdy sa kancelárie vyhyba, ako by sme tam mali mor. Mna kolegyne volaju k nim obedovať, avsak moja spolusediaca ostava sama. Veduca sa tvari, že sa nic nedeje, vsak sa nik nestazuje, avsak ja od vtedy, ako som bola s nou u veducej, ked sa na mna stazovala, nedokážem s nou normálne komunikovat. Odpovedám jej jednoslabične. Vacsina dní nasej komunikácie pozhostáva z pozdravu pri príchode a odchode. je to zle, ale vzdy lepsie, ako ked som mala z nej hlavu ako balon. Problem je v tom, že mi kazdy den kolegyne referuju, čo má na mna, že sa zase pripravuje stazovat na mna, lebo je so mnou zlá komunikácia. Ona sa už stazovala na ludí aj v iných instituciach, ak je potrebné ist na nejaky iny vykon do inej institucie, uz vopred povedia, že ju tam nechcu, len nic nie je oficialne. A aby toho nebolo malo, rozbila manželstvo známym, jej byvaly manzel s terajsim sa opakovane bili v kancelárii, mali sme tam tri policajtne hliadky, este sa bili aj pred budovou, potom sa zviditelnila v TV relacii na STV, nakolko chcela podakovat lekárovi, že jej pomohol k ich terajsiemu dietatku, on vsak pozvanie odietol. Aby toho nebolo málo, starsiu dceru má zatvorenu v protidrogovom zariadení, nakolko je este maloletá a prave ona má v náplni práce rodinám pomáhat. Z uzivania drog obvinuje byvaleho manzela a jeho rodinu, svoj podiel viny absolutne odmieta. Za tietoto styri mesiace, čo som ju mala moznosť blizsie spoznať, moj názor je, že je to prefikana, egoisická osoba s nadmerným sebavedomim, bez sebareflexie, ktora sa snaži vyťazit z kazdej situacie a svoje neuspechy ospravedlnuje chorobou, ze jej treba pomáhať. Podotykam, že mne po troch mesiacoch dali novú kolegynu na zaucanie a tato je v organizácii uz osem rokov. O kolegyni vedia aj nadriadeni, lebo v minulosti s nou spoluracovali, ale kazdy sa tvari, že sa nic nedeje. Jasne, že je vsetkym dobre, len ja to psychicky nezvladam. Prosim o radu resp. potesi kazdy názor