Chcel by som poprosit niekoho kto by mi objasnil to co sa mi deje v hlave. Mam uz nejake predchadzajuce skusenosti s randenim a nikdy to nevyustilo do vztahu. Tych stretnuti bolo za ten cas co som sam viac. O niektore zeny som javil zaujem a odmietli ma a s niektorymi som to nerozvijal viac. Po dlhej dobe sa objavila slecna do ktorej som sa tak trochu na prvy pohlad zalubil. Zacali sme sa stretavat a blizsie spoznavat a zistil som ze vo vztahoch ma ovela viac skusenosti ako ja. Sadli sme si, zhodli sme sa v nazoroch, prioritach, vieme sa skvele porozpravat a zasmiat spolu. Ale zatial sme vo faze spoznavania a zatial som jej nedal ziadny naznak ze by som chcel tuto znamost posunut dalej. Ide o to ze vo mne sa nieco zmiesalo natolko ze to zabilo tu pociatocnu zamilovanost ktoru som citil. Sam to neviem opisat ale pripisujem to tomu ze sa vo mne vytvoril nejaky obranny mechanizmus na zaklade predchadzajucich odmietnuti, nedostatku sebadovery ze by mi to s nou mohlo vyjst a jej prilis vela skusenosti vo vztahoch. Myslim si ze ako chlap jej mam co ponuknut ako po fyzickej aj dusevnej stranke ale toto ma uplne zmiatlo a neviem ako sa z toho dostat von. Stalo sa niekomu uz toto? Toto nie je prvy krat co to citim a az pri nej som si to uvedomil a dokazal to sformulovat.
strach zo zalubenia a sklamania?
lol ked to budees takto vzdy pri kazdej rozpytvavat tak si nikdyziadnu nenabalis...
Chyba ti mužské myslenie, prevažuje v tebe viac to ženské. Objav v sebe chlapa a začni sa správať ako lovec čo dobíja srdce svojej vyvolenej. Nebuď srab a vzchop sa!
Milo, práve tá Tvoja POSLEDNÁ VETA Ti hovorí, že táto slečna je tá PRAVÁ, až pri nej si dokázal jasne formulovať svoje myšlienky. A že má skúsenosti, to je pozitívum, to vám dokáže len pomôcť, nesmieš to vnímať ako negatívum. Pamätaj, že pre človeka má veľký význam zažiť čo i len jeden jedinký raz LÁSKU a popáliť sa, ako nemilovať vôbec! Na vzťahy a lásku sa záruka nedáva, každá nemusí vyústiť do úspešného konca, ale každá jedna Ťa obohatí, poučí, naučí...Ja mám 41-ročný vzťah a ak by ma môj manžel chcel opustiť, dala by som mu slobodu, hoci s ťažkým srdcom, ale prepustila ho a dopriala mu, aby bol šťastný, bola vďačná osudu, že som mohla tak dlho byť s ním, zažiť, čo som zažila, že ma mnohému naučil... A uvedomujem si, že by ma to veľmi zranilo a bolelo, musela by som sa s tým nejako vyrovnať a naučiť žiť, tak ako s mnohými vecami v živote, ale nebrala by som to od neho ako podpásovku! A toto mu radšej nepoviem!!!
Aj mne sa to deje ale s tým rozdielom, že ja mám pocit, že tým dotyčným nemám čo ponúknuť.
A áno, je to obranný mechanizmus. Ja som prežil v nefunkčnom ,,vzťahu,, 15 dlhých rokov a jednoducho nech sa snažím, ako chcem, tak ma to ďalej nepustí.
Buď spravím niečo, kvôli čomu dotyčná odíde sama, alebo dotyčná spraví niečo, čo som už zažil a môj návod zabliká a vráti ma späť.
Dá sa to prekonať, no zmena myslenia ti nepomôže. Každý vzťah potrebuje ,,starostlivosť,,! Tu nejde o to či si fyzicky alebo inak ok alebo či máš čo ponúknuť ale o to, či sa na to cítiš a či to dokážeš.
Naozaj nejde o strach ale o návod, o spomienky a o to, čo si prežil a podľa toho porovnávaš. Ak sa vyskytne v novom začínajúcom vzťahu niečo, čo si už prežil v minulosti a viedlo to k sklamaniu, tak jasné, že ti to zabliká na červeno.
Možno ti do života prichádzajú rovnaké typy žien, ako tvoja bývalá a preto sa to deje. Treba pochopiť prečo.
Tvoje chovanie si moze dotycna vysvetlit ako nezaujem, alebo tak ze si s nou len kratis cas a pod.. Ked sa nerozhybes, prestane ju to bavit a zbali ju chlap co nema zo sklamania a zalubenia strach ako ty. Ujasni si co vobec chces.
