Aj by som mala deti, ale.....

Je to uplne v poriadku, ze nechcete deti. A dokonca na to nepotrebujete ani dovod, ani hladat nejake ospravedlnenia. Ked v tom uz mate jasno, venujte sa tomu, co vas naplna a o tomto uz nepremyslajte. Zbytocne vas to stoji cas.

no ked si taka egoistka ze nechces sa dat na vychovu dietata lebo tebe to vadi ked nie je vsetko podla tvojich predstav tak naozaj radsej mamou nebud.Ano deti sem tam papuluju a neposluchaju,kazde dieta je take a kazdy clovek musi prejst aj pubertou.Ochudobnujes tym aj seba,ale je to na tebe.Mozes sa tesit na starobu ked budes mat 50 a nebudes mat ani deti a ani vnucata-skvely napad :-D

Oprava - v 9. riadku mám chybu, pardon, "a výber jazykových PROSTRIEDKOV ostáva".

Tak čo tu riešiš, cica? Veď Ti nik nedrží nôž pod krkom a nenúti Ťa, aby si deti mala, či? Nechceš deti, Tvoja vec, chceš deti, tiež. A čo píšeš, že gynekológovia tvrdia, nie je pravda a ani to, aké deti a adolescenti sú, jedine, že by si súdila podľa seba. Tá Tvoja téma je už otrepaná ako starý hrniec pred posledným použitím, stále tie isté a opakujúce sa štylistické prostriedky, vugarizmy,...to tak málo zarábaš, že si odkázaná na takéto infantilnosti? A koľko za to platia? Sú tú ľudia, kt. dokážu Tvoju "prácičku" vykonávať oveľa lepšie, na úrovni, majú nápady, štýl, humor,...Ty si len meníš svoje prezývky, úroveň a výber jazykových zostáva. Zdá sa mi, že celý príspevok je len o Tebe, tiež si bola "zlaté, pekné a milé bábo" a pozri sa do zrkadla, čo z neho vykľulo!

Netrep mi tu koko.iny, každá žena chce mať deti a ty nie si výnimkou. Ne.er ma:-)
Čiže, ako sa dohodneme??? Chceš mať baby, ale máš partnera na p.d, či ako?

No, čo moja mačička, aký máš problém??? Napíš mi na email. Vieš, kto Ja som? Ja som nový kráľ podsvetia, ale nie toho materiálneho, ale duchovného. Všetko musí predo mnou padnúť na kolená, keď ja poviem, aj ten najsilnejší démon. Mám všetkých v zadnej časti tela, aj syna, aj matku. Môžem je.ať celý tento materiálny svet do u..a, aby som bol konkrétny.
A nech sa mi niečo stane, teším sa už na svojich priateľov. Som rád, že máte veľké rodiny...
Nie, neriešme negatívne pizzoviny. Ja ti chcem pomôcť, lebo vás mám všetkých rád, len vy ma nedávídite und Sie meiden mich wie die Pest, aber warum???
Viete, čo robím, aktuálne??? Robím si TAKMER, čo chcem.

Máš veľký kus pravdy. A pravda je najmä to, že akonáhle príde decko do puberty, výchova rodičov stráca naň vplyv, nech bola akokoľvek dobre mienená a ovplyvňujú ho už iba zlí kamaráti. Človek v puberte chce niekam patriť, chce byť súčasťou nejakej partie a hlavne chce byť v partii cool, alebo lepšie povedané, ak už nie cool, tak aspoň len nechce byť vysmiaty. Takéto chúďa bez vlastného názoru je schopné prestať počúvať svoju obľúbenú kapelu, aj keď sa mu páči a začať počúvať takú, ktorá sa mu už ale vonkoncom nepáči, len aby nebolo v partii vysmiate. Bojí sa, že ak si nezapáli cigaretu, vysmejú ho. Bojí sa, že ak si nevezme drogu, vysmejú ho. Bojí sa, že ak práve on bude z partie posledný, ktorý je ešte panic/panna, vysmejú ho. Výsmechu zo strany kamarátov sa bojí viac ako faciek od rodičov, viac ako kriku od rodičov. Čiže radšej znesie zopár faciek od mamy a jednu päsťou od otca, ako by mal byť v partii kamarátov vysmiaty za to, ešte nikdy neužil drogu. Hnevá sa na rodičov, ak ho v 14-tich nechcú pustiť niekam na víkend na chatu, kde by mohol medzi 18-ročnými žúrovať, sexovať, chľastať, drogovať a ak ho nepustia, aj tak ujde. Ujde a je mu jedno, akou smrťou onedlho zomrie - či sa tam otrávi alkoholom, alebo prežije a rodičia ho doma zabijú. ALE - on v skutočnosti po alkohole, sexe a porne v príliš mladom veku, drogách, a podobne... NETÚŽI!!! Robí to iba zo strachu z výsmechu od kamarátov. Vie, že keď sa opije, bude mu zle, ale aj tak sa opije, lebo sa bojí, že ho kamaráti vysmejú. Toto je ten paradox. A je pravda, že sa v puberte deti chovajú zle. Veľká väčšina pubertiakov sa chová zle. Ako to zvládnuť? Lepšie je staviť na lásku a benevolenciu, ale aj veľa, veľa pozornosti a ochoty počúvať svoje deti a na rozumné diskusie ako na nejaké bitky, ponižovanie, kritizovanie jeho vlastnej osoby len tak pre nič, za nič a bez pochvál. V mnohých prípadoch sa aj rodičia dopúšťajú chýb vo výchove, nech by hoci aj celé dni sedeli v kostole. Tým deťom niečo chýba. Chýba im pozornosť zo strany rodičov, chýba im ochota počúvať (ak sa chcú zdôveriť so svojimi problémami) zo strany rodičov, chýba im súcit zo strany rodičov, chýba im rozumná diskusia zo strany rodičov.
PO PRVÉ: Príklad: Dieťa povysávalo v obývačke koberec, ale nevynieso smeti, lebo zabudlo. Rodič ho nepochváli zo to, že povysávalo, ale ho vyhreší, že nevynieslo smeti a nezabudne namiesto slova Jožko povedať somár sprostý, či namiesto slova Lenka povedať krava debilná. Dieťaťu klesá sebavedomie, uvedomuje si, že hodnota jeho práce nie je ocenená. Na slová: "Prepáč, zabudol som, už aj ich idem vyniesť!", zareaguje rodič slovami: "To si celý ty, ty trubiroh jeden sprostý, lebo máš v hlave nasraté!" Dieťa si uvedomilo svoju chybu, veď sa za ňu aj ospravedlnilo a ukázalo ochotu napraviť ju, ale má pocit, že jeho snaha je márna, lebo to, po čom najviac zo všetkého túži, je pochvala zo strany rodičov. A tej sa mu nedostáva. Nikdy. Dostávať pochvalu znemená dostávať lásku. Preto ho to radšej ťahá v 14-tich k 12-ročnej frajerke, ktorá ho pochválila, že má pekné oči, pekné vlasy, dobre tancuje a fajnovo sa bozkáva. A zrazu je spokojný. Nedostal pochvalu doma, dostal ju inde. Dobrý rodič by nevyhrešil svoje dieťa, že nevynieslo smeti, používajúc pritom častovanie tými najhoršími nadávkami, aké ho práve v danej chvíli napadli, reagujúc podráždene. Dobrý rodič by za povysávaný koberec dieťa pochválil a k nevyneseným smetiam sa buď nevyjadrí, alebo jednoducho len povie s milým a šibalským úsmevom, ale hlavne pokojom, že by bolo dobre, keby tomu smetnému košu narástli nohy a keby sa išiel sám vyniesť :) - použije humor a nezabudne ho potom za vynesenie smetí pochváliť, aké je šikovné. Veď každý človek môže z času na čas na niečo zabudnúť. Aj dieťa na splnenie nejakého príkazu, nie? Určite ho to mrzí, že zabudlo, tak načo zbytočne vytvárať napätú a nepokojnú atmosféru, v ktorej sa dieťa necíti dobre a potom z nej len uteká a to, čo nedostáva doma (lásku a pochvalu, ocenenie snahy, humor, pokoj...), hľadá inde?
PO DRUHÉ: Dieťa akéhokoľvek veku, aj teenagerského, potrebuje mať doma v otcovi a v mame bútľavú vŕbu, aby ho rodičia pozorne a pokojne počúvali, keď má problémy a chce sa s nimi zdôveriť. No ak rodič nedokáže zareagovať ináč ako podráždene so slovami: "Zmizni, neotravuj, nežer mi nervy, kto ťa má počúvať!", dieťa sa cíti odstrčené. Potrebuje niekoho, kto by si ho vypočul. Ak takého človeka nenájde doma, nájde ho vonku. Jednotliví členovia partie si o svojich problémoch porozprávajú, ale aj žartujú, zabávajú sa a dieťa sa tam necíti byť odstrčené, ale žiadané - volajú ho, chcú ho mať medzi sebou a ono ide. Odchádza od tých, ktorí ho nechcú počúvať a ide za tými, ktorí ho počúvať chcú. Dobrý rodič sa pokojne posadí k svojmu dieťaťu a prejaví ochotu a záujem počúvať ho, hoci aj dlhé hodiny. Poskytne mu súcit a ak môže, tak aj dobrú radu. Aj za cenu toho, že neuvidí ďalší diel svojho obľúbeného seriálu, aj za cenu toho, že má práve plný mechúr a treba mu čúrať - proste dieťa je dieťa, ono má teraz problém, tak sa mu treba venovať za akúkoľvek cenu. Nie odfotiť ho, vycapiť jeho fotku na Facebook a odbiť ho so slovami: "Zmizni, neotravuj, daj mi pokoj, ja ťa počúvať nebudem!" a na FB o sebe vypisovať, aký je on dobrý rodič a ako sa on o svoje decko stará, chatovať s friends a na decko srať.
PO TRETIE: Rodinné problémy riešiť v kruhu rodiny rozumnými diskusiami. Príklad: Rodičia sú chudobní a dieťa dostalo od babičky peniaze. Mama mu ich ukradne a keď sa pýta, prečo mu ich berie, odpovie, že preto, lebo je zlé a neposlušné a netreba mu peniaze. Ono však ani zlé, ani neposlušné nebolo. Bolo poslušné, dobré a ešte aj nespravodlivo obvinené. Čo robí potom takéto dieťa? Pomyslí si: "Ako ty na mňa, tak aj ja na teba, keď si mi ty ukradla, čo malo byt moje, ukradnem aj ja tebe nabudúce z peňaženky peniaze." A začne kradnúť mame z peňaženky. To dieťa netrpí chudobou, ale zlými výchovnými metódami, ktoré na ňom rodič uplatňuje. Že sa nič nerieši rozumnými a pokojnými diskusiami, ale len krikom, nadávkami a nespravodlivým obviňovaním a že sa rodič nedokáže ospravedlniť za svoju chybu, ktorou je neschopnosť uživiť rodinu. Dobrý rodič by však radšej riešil veci rozumnými diskusiami. Posadil by si dieťa k stolu, ospravedlnil by sa, že nevyšiel s peniazmi a vysvetlil by mu, že výplata bude až o štyri dni a tie peniaze mu nekradne, ale si ich chce iba požičať s tým, že mu ich po výplate vráti. Dieťa to pochopí a peniaze mu požičia. Uvedomí si, že ľudia si majú navzájom pomáhať.
PO ŠTVRTÉ: Túžba byť s rovesníkmi je v takomto veku vyššia ako inokedy. Treba mu ju dopriať a von ho pustiť, ale stanoviť si pravidlá. Niečo za niečo. Napríklad mu povedať, že keď nebude mať na vysvedčení ani jednu trojku, môže chodiť každý druhý víkend na diskotéku s kamarátmi a každý druhý víkend sa zase pôjde na výlet s rodinou, či navštíviť starkých - spoločne. Ďalšia vec je, že rovesníci nemusia byť len tí, čo chodia na diskotéky. Kľudne môže dieťa chodiť aj medzi mladých kresťanov na rôzne stretká, na miništrantské výlety a na púte - ak je z veriacej rodiny. Ale na druhej strane by mu zase rodičia, ak sú veriaci, nemali zakazovať aj kamarátstva s neveriacimi deťmi - treba nechať deti, nech sa kamarátia, s kým chcú, veď ani nám, dospelým, by sa nepáčilo, keby nám niekto zakazoval stretávať sa s našimi kamatátmi a diktoval by nám, s kým sa máme kamarátiť a s kým nie.
PO PIATE: Rodina by mala čo najviac času tráviť spolu. Či už sú to výlety, či sú to návštevy starých rodičov, či sú to malé akcie ako kino, kúpko, alebo hoci aj prechádzka v lese, ak je rodina chudobná a nemajú peniaze na drahé dovolenky pri mori. Len nech je tu tá ochota a snaha tráviť čo najviac času spolu - spoločnými rozhovormi. Takto sa buduje rodinná súdržnosť. Kto cíti lásku a porozumenie v rodine, nezačne to v príliš mladom veku hľadať inde. A aj keď von medzi kamarátov na chvíľu vybehne, vždy sa rád vráti domov a bude ho to tam ťahať, lebo sa tam cíti dobre.

Tak mať v dnešnej dobe deti je silné sústo, jednak doba, ktorá bude to dieťa formovať v škole, partie, čo je dosť možné, že aj napriek dobrej výchove by to dieťa mohlo vplyvom iných padnúť do nejakej závislosti, prípadne sa dať na zlé chodníčky. Ako deti sú zlaté, určite to má aj veľa výhod a je to milé mať potomka, ale je tiež pravda, že tvoj život by sa zmenil a mohla by si dať zbohom voľnosti, na druhej strane, keby sme sa všetci tohto báli, tak svet má o polovicu menej populácie. Ja som tiež na vážkach, či by som chcel dieťa alebo nie, ja mám 23 a moc by sa mi nechcelo teraz starať o dieťa a podobne, možno o pár rokov zmením myslenie, ale teraz nie som na to pripravený a mám na míle ďaleko od takéhoto niečoho, problém je v dnešnej dobe niekedy nájsť vôbec vhodného partnera. To je proste veľká zodpovednosť a človek tomu musí veľa obetovať, ja by som teraz dieťa určite nechcel, aspoň momentálne.

Mať či nemať deti je každého úplne slobodné rozhodnutie :)je o tvoj život a tvoja vec :) ak sa nato necítiš samozrejme je lepšie nemať v tvojom prípade deti je totiž mnoho ľudí čo majú deti ale je vidno že k nim vôbec nemajú vzťah a potom to tak celé vyzerá ..

tiež si myslím, že si sa rozhodla dobre a fandím ti.
Aj to čo si napísala je pravda.
Rovnako ako je pravda, že deti sú zrkadlom dospelých, takže nemôžu byť iba dobré alebo iba zlé. spravy.pravda.sk