ahojte, mam taky dost ponizujuci problem ale predsa.S priatelom sme spolu 2 roky, zijeme spolu asi rok. Prvy krat ma priatel zbil pred rokom, a potom zase a zase a tak ma zbil 7 krat.Ja hlupana som mu odpustila lebo on sa rozplakal a ja som to brala akoze to je moja vina lebo ja som ho provokovala.Teraz asi mesiac - dva je klud ziadna bitka. Asi pred dvoma tyzdnami k nam prisiel jeho kamarat, s ktorym som si rozumela, vedel ma pochopit, bol mily, zlaty, videl co vsetko robim pre priatela ktory si to vobec nevazi. Od vtedy si stale piseme. Sme na sebe neskutocne namotany. Chce aby som bola snim, ale ja ked sa tak nadtym zamyslim zeby som mala odist prec od priatela pride mi ho luto ze ho tak necham sameho...a ze to budem potom lutovat.Poslednu dobu je kumne strasne zlaty a ja neviem co mam robit som stoho zufala..
priateľ ma bil ale ja som mu odpustila a zrazu prisiel iny chlapc
Mňa keby nejaký chlap raz zbil, už by ma viac nevidel! Rovnako ako deti, ktoré otec bil a mama na ne vrieskala, rozumnými diskusiami nič neriešila, ale len bitkami a ponižovaním a nespravodlivým obviňovaním, ujdú od rodičov a utiahnu sa hoci aj do samoty, lebo veria, že aj v tej samote im bude lepšie a ak náhodou nájdu vzťah, ich rodičia si ani vnúčatá neuvidia a dobre im tak. Na tvojom mieste by som minimálne od toho agresívneho tyrana odišla. Najskôr do samoty a až potom do nového vzťahu. To, že od zlého človeka odídeš, nie je tvoja chyba, ale len jeho chyba a tvoje správne rozhodnutie. To, že si spoznala nového chlapca, ber ako znamenie osudu. Že ti osud ukazuje, že je tu pre teba niekto lepší.
On teba bije a este ta aj bude luto ho nechať sameho??? Zobud sa dievca!
presne viem ako sa citis mne sa stalo skoro to iste
