Ahojte,
som maminou 31 mesačného chlapčeka u ktorého majú lekári podozrenie na autizmus.
Bol nám odporučený test na autismus, ktorý som si aj našla na internete a malému vyšlo 129 bodov, ale neviem čo to znamená.
Malý je utiahnutý, občas sa hojdá v kúte a to akonáhle zostane sám. Pomaly začína kresliť, ale zatiaľ sú to len nesúmerné kruhy. Je dosť prieberčivý v jedle. Ešte veľmi nerozpráva a vydáva skôr len zvuky.
S ostatnými deťmi sa nekamaráti a vlastne aj k nám je dosť chladný.
Bývame v okrese Turčianske Teplice, čo je myslím oblasť kde sa takýmto deťom nikto nevenuje.
Chcela by som sa spýtať či sa nájde niekto kto má dieťa s podobným problémom a ako to riešite vy?
Autistické dieťa
Ja mám 21 mesačného synčeka u ktorého lekári vyslovili podozrenie na autizmus keď mal 16 mesiacov, čo bolo myslím priskoro.
Keďže pochádzam z okresu kde sa už takýmto deťom naozaj nikto nevenuje a jediným možným riešením by boli Centrum včasnej intervencie v Prešove, príp. nejaké zariadenie v BB, tak sme sa rozhodli hľadať pomoc v zahraničí, konkr. v Maďarsku. Takmer každý deň ho síce trávim cestou do 70 km vzdialeného centra, ale výsledky sa dostavujú, ale samozrejme pomaly.
Malý hovorí vlastným jazykom, čo sme najprv pripisovali bilingualizmu, takže sme tomu pozornosť nevenovali. Neskôr začal opakovať slová po nás, teraz si svojím jazykom hovorí sám pre seba, čo bude robiť a ako, príp. sa vkuse pýta "rozumieš - nerozumieš", "chceš - nechceš", proste netypická reč. Má obavy z cudzích ľudí, teraz už aj povie, že je dotyčný/á pre neho cudzí. Cíti sa dobre len s nami a so starými rodičmi, s nimi nemá problém ani zostať. Ak je unavený, alebo mrzutý, tak sa tiež dosť často hojdá v kúte, príp. má záchvaty zúrivosti. Už pred 4 mesiacmi sme u neho spozorovali neopodstatnený strach z niektorých predmetov, alebo činností, čo sme si nevedeli vysvetliť ani my a veľakrát ani lekári. On kresliť nechce vôbec, skôr sa hrá s nami s kockami, alebo si prezeráme knihy. Čo sa týka jedla, tak by mu bolo dosť obtiažne dávať pestrú stravu, nakoľko má 2 - 3 jedlá, ktoré by jedol denne, niektoré druhy jogurtov, tvarohových krémov a ostatné odmieta. Malý sa premáva väčšinou po štyroch, čo sme aj radi, lebo keď sa rozbehne "prehliadne" dvere, stenu, proste nevšíma si nič čo mu príde do cesty. Nemá strach z ničoho, až na ten neopodstatnený strach z určitých vecí. Teraz sa ho učíme postupne odbúravať, ale strašne pomaličky.
Čo sa týka testu, tak ten objektívny nie je. Podľa správnosti by malo byť čím vyššie číslo, tým vyšší predpoklad autizmu, ale nie je to tak. Záleží na Tvojom odhade a nie na dieťati aký vyjde výsledok.
V každom prípade sa skús poradiť s odborníkom a myslím, že v okolí Martina to problém nebude. Ja som s malým bola u viacerých v rámci širšieho SK a názory sa rozchádzali. Teraz ho síce trápim okrem štvrtku cestovaním, ale stojí to zato a hlavne je to bližšie ako by som ho nosila do BB, alebo PO. Tu sa mu venuje špeciálny pedagóg, logopéd, má individuálne terapie ako aj skupinové a sme spokojný. Určite sa možnosť nájde, len to netreba vzdávať.
Skus vyhladat odbornika, nech potvrdi alebo vyluci autizmus, zatial je predcasne robit nejake zavery. Ked budete presne vediet diagnozu, budete aj vediet aku liecbu potrebuje a ako sa k nemu spravat. Znamej dieta malo tiez podozrenie na autizmus, lekari si to mysleli. Tiez samotarske dieta, nehralo sa s inymi a nemalo velmi zaujem ani o rodicov. Ale autizmus sa nakoniec nepotvrdil a to dieta dnes zije normalne. Je introvertne, ale normalne.
Tie príznaky čo opisuješ môžu, ale nemusia byť príznakom autizmu. Autizmus sa plne prejaví okolo 3. roku života. Určite by som zatiaľ nevypĺňala ja nejaké testy a tak, ale vyhľadala by som viacerých odborníkov a skúsila dieťa začleniť do spoločnosti.
Máme doma dcéru, 14 ročnú a trpí tiež autizmom. V prvom rade by som ti chcela povedať, že u takýchto detí je tiež dôležitá strava a prostredie v akom vyrastajú. My sme tomu žiaľ nevenovali až takú pozornosť a tak sa dcérin stav nezlepšoval. Keď sme si konečne pripustili, že je to dôležité, dcéra začala pomaly napredovať.
Teraz je integrovaná do ZŠ medzi zdravé deti. Do školy nastúpila síce o 2 roky neskôr, ale predsa a začlenila sa. Nevyniká v učení, ale s troškou trpezlivosti to ide. Keď bola malá problémov bolo viac čo sa týka správania a aj stravy.
Tú knihu ti odporúčam aj ja, naozaj sa z nej dá veľa naučiť.
Teraz niečo k príznakom čo opisuješ:
Videla som veľa autistických detí a nie každé malo problémy s rečou. Naša Emka problémy mala, hovorila málo a začala hovoriť aj veľmi pozde. Najskôr to bola len jej vlastná reč, neskôr začala vyslovovať niektoré slová zrozumiteľne a neskôr hovorila, ale nezrozumiteľne. Videla som aj dieťa, ktoré malo bohatú slovnú zásobu, ale hovorilo nezrozumiteľne.
Tie testy čo spomínaš sú v podstate k ničomu. Nie sú objektívne a neodrážajú stav toho, ktorého dieťaťa.
Emka sa bála cudzích ľudí, nechcela sa dať maznať, bola vzdorovitá a dokonca sa tiež aj hojdala v kúte ako váš malý. Na poruchy správanie si musíte zvyknúť a ovládať ich. Určite si ale nedajte kecať od rôznych neurológov, ale poraďte sa skôr v nejakom centre pre takéto deti. My sme z BA, tu takýto problém nemáme, ale pri troške snahy asi nájdeš centrum aj vo vašom okolí.
Autizmus je odvodeny od greckehoslova autos sám. Tieto deti žiju vo vlastnom svete. Rozlišuju sa dva druhy autizmu. Detsky, vysokofunkčný autizmus a podskupinou je aspargerov syndrom. Všetky spadaju do kategorie pervazivna vývojova porucha. Pravdepodobne duševne choroby.
deti su samotárske, chlapci zoraduju autička do radu za sebou, nekomunikuju, nevedia hygienicke navyky, agresia, maju stereotipicke spravanie (opakujuce) Bližšie inforemácie v autistickych centrach.
www.naturopat.sk
andreas.sk
www.autizmus.sk
www.po-kraj.sk
www.rca-za.sk
Janka, prave som chcela tiez pridat tu istu knihu. Len pridam autora
Dr. Natasha Campbell-McBride.
Dostat ju napr. v Martinuse
,,12 podmienok dedičstva"
Nikdy ma neomrzí pozrieť si tento silný príbeh, kde sa opisujú hodnoty a zmysel života, no pričasto sa v reálnom svete strácajú alebo sa vyrovnávajú s materializmom, klamstvom, zavádzaním...
Prečo som začal práve s týmto?
LilKov, z pohľadu modernej medicíny je autizmus neliečiteľný. Lekári sa pokúšajú zastaviť alebo aspoň zmierniť prejavy autizmu, no samotným pacientom nedávajú žiadnu nádej na vyliečenie. Zameriavajú sa hlavne na oblasť hlavy pritom by asi mali hľadať príčinu niekde inde. Medicína sa domnieva, že autizmus spôsobuje nezrelý imunitný systém alebo prostredie, v ktorom pacient žije alebo že je to genetikou.
Autizmus, skleróza multiplex, rakovina a ďalšie údajne nevyliečiteľné choroby majú ale spoločných menovateľov, sú to rôzne druhy parazitov, baktérií, vírusov a plesní v spojitosti s nezdravým spôsobom životosprávy, ktoré fakt lekári nehľadajú.
Pýtať radu od niekoho v podobnej situácii by som ja nepýtal, skôr by som sa zameral na svoje okolie, domácnosť, návyky, stravu...
Len letmo priblížim čo vylučujú do tela parazity: histamín, MDS, malondialdehyd, formaldehyd, amoniak, morfín. Parazity vylučujú do nášho tela také množstvo odpadových látok, ktoré na nás pôsobia toxicky, a žiaľ tej toxicity je oveľa viac. Preto, sa cítime zle, unavene, podráždene, mávame zlosť, depresie, strach, posadnutosť, bipolárne syndrómy, problémy so spaním alebo časté budenie v noci.
Všetky tieto látky toxikují naše telo, každá iným spôsobom. Amoniak napríklad je zodpovedný za koordináciu, ataxiu, letargiu atď.
Čo je vlastne teda príčinou autizmu? Podľa všetkého sú to vírusy, baktérie, candida, parazity, ťažké kovy, alergia na potraviny a očkovanie.
Preto som začal s tým príbehom, lebo aj tej hrdinke bolo pomoci, bohužiaľ, príbeh končí smutne...
precitajte si knihu Syndrom travenia a psychologie