Ja som mala presne takú istú kamarátku. Neustále rozprávala, ako by ona strašne chcela byť bohatá, niekedy aj plakala, prečo ona nemôže byť bohatá. S neskutočnou závisťou a zloprajnosťou v očiach, ale aj opovrhovaním, hovorievala o iných ľuďoch, ktorí bohatí boli len vďaka tomu, že mali veľmi bohatých rodičov. Napríklad ja a ona sme poznali jednu kočku z veľmi bohatej rodiny. Ona bola inžinierka, lebo ju bohatí rodičia nútili do učenia a vzala si manžela, tiež inžiniera, ktorý mal tak isto veľmi bohatých rodičov, nútiacich ho do učenia a do vysokoškolského štúdia. Tú bohatú kočku som raz bola navštíviť v ich dome. Mala velikánsky domisko, v ktorom som doslova stratila orientáciu a keď som mala vyjsť von, tak sa mi smiala, že opačným smerom som sa pobrala, že však tu je vchod a nie tam :) Keď som to tej závistlivej kamarátke potom rozprávala, v akom domisku tá naša spoločná kamoška, tá bohatá, býva, videla som na jej tvári strašnú závisť a zloprajnosť, až som sa jej skoro bála, taká bola strašná. Ja som však bohatej kamoške nezávidela, ale som sa tešila z toho, že aspoň niekto je šťastný, že aspoň niekomu sa darí finančne, keď už mne nie a že aspoň niekto si v dnešnej dobe môže dovoliť porodiť dve krásne, zlaté detičky, lebo ja by som si nemohla, tak nech má šťastnú rodinku teda aspoň ona. Naozaj som jej to zo srdca priala. No keď som inokedy pred závistlivou kamoškou spomenula niekoho bohatého, komu sa práve stalo niečo zlé, ona síce povedala, že jáááááj, škoda, ale keď som sa jej pozrela do očí, uvidela som najšťastnejšie oči na svete. Keby tá závistlivá kamarátka vyhrala Jackpot v Lote, rovnakú radosť v očiach by som jej uvidela, akú som videla vtedy, alebo možno trošku menšiu, kto vie? Keď som jej však niekedy povedala niečo o sebe, že sa mi napríklad podarilo nájsť si v zahraničí dobrú prácu, tak ona síce povedala, že to je super a že má z toho radosť, ale v jej očiach som uvidela toľko žlčovitého hnevu, závisti a zloprajnosti, ako ešte nikdy u nikoho. Nie slová, ale neverbálnu komunikáciu si treba všímať, lebo tá svojho majiteľa prezradí vždy. No v dnešnej dobe, kedy sa komunikácia realizuje viac-menej formou e-mailov a Facebooku, čiže písomne, telefonicky, no už len zriedkavo osobne, nevieme veru rozoznať, kto je človek dobrý a kto je človek zlý. Táto závistlivá kamoška mi nikdy nezavolala, vždy, keď sme sa stretli, som ja bola tá, z ktorej iniciatívy vzišlo stretko, telefón mi zdvihla len na 50-te zavolanie, inokedy stále odmietala hovory, čo sa mi aj na mobile zobrazilo, no nikdy mi sama nezavolala, keď si našla zmeškaný hovor. Čo sa sms týka, najmenej 50 esemesiek som jej musela napísať, aby sa jej konečne uráčilo odpísať mi, aj to len stručne, jedným slovom. Viackrát, keď sme boli dohodnuté, že sa stretneme a ja som sa na stretko s ňou tešila, na poslednú chvíľu stretko zrušila. Odkedy si kúpila smartphone, v kaviarni, hoci som ju pozvala, neustále ťukala do mobilu a ja som bola pre ňu vzduch. Na Facebooku sme si písali, tam bola ochotná si písať, keď bola s frajerom v zahraničí a internet pre seba, aj pre ňu platil on. Vtedy sme si písali aj každý deň, až kým som sa z FB neodhlásila. Neustále mi vypisovala, ako ona svojho frajera nenávidí, aký je on zlý, ako ju ponižuje (klamala, ale to som ja vtedy nevedela, lebo som si myslela, že keď som pravdovravná ja k nej, je aj ona ku mne, ale nebolo to tak...). A takýmito klamstvami a intrigovaním o svojom frajerovi sa snažila odo mňa vymámiť správy, v ktorých jej ja radím, aby sa s ním rozišla, keď je na ňu taký zlý a aby si hladala muža iného. Tieto správy potom tá hnusná falošnica svojmu frajerovi ukazovala, lebo len to chcela, aby ma on znenávidel, hoci ma vtedy ešte vôbec nepoznal. Na smrť ma nenávidela, veľakrát ma podrazila a sklamala, zneužila a odkopla a ja som jej vždy všetko odpustila. Prečo to robila? Lebo jej rodičia ľúbili len jej brata a ju neľúbili, jej brat túžil študovať medicínu, už v prvej triede na základke tvrdil, že chce byť lekárom, len, čo sa naučil čítať, kúpili mu Zdravovedu a knižky o ľudskom tele, on si z nich čítal, lebo ho to bavilo, nútili ho do učenia, ale veľmi ho nebolo treba nútiť, lebo on to aj sám chcel a učil sa veľa a učil sa rád, mal IQ génius a fotografickú pamäť, nedovolili mu ťažké práce robiť v záhrade, lebo mu vždy povedali, že budúci pán doktor by takto ťažko pracovať nemal a nech si babičku pozrieť ide, ale nech si tam vezme knižky, aby sa tam mohol učiť a robiť v záhrade bude sprostá Erža (tá závistlivá kamoška). Eržika bola tiež šikovná do učenia, ale nie až tak veľmi ako jej brat. Rodičia jej zakazovali učiť sa, na dedinu ju vyháňali a motyku jej do ruky strkali, aby okopávala raz vinohrad, raz zemiaky, mater ju doma nútila záclony a závesy prať, nadávala jej, keď sa učila, vraj nech sa neučí však je aj tak sprostá, lebo vraj to len jej brat je múdry, ten nič robiť nesmie, len sa učiť, on bude pán doktor a ona nech sa do ťažkej roboty prace... No a práve preto, že bola Eržika svojimi vlastnými rodičmi vždy a opakovane iba zneužitá a odkopnutá a necítila lásku z ich strany žiadnu, ale len faloš, nevedala potom ani ona sama iným ľuďom lásku dávať, ale len faloš, nevedela, nevie a nikdy ani nebude vedieť mať niekoho rada, lebo vo vzťahu k ľudďom sa bude správať vždy iba podľa hesla zneužiť a odkopnúť - však ako jej rodičia k nej, lebo taký vzor dostala v rodine a podľa neho sa aj správa. Ozvala sa, len keď niečo potrebovala. No aj napriek tomu som jej dlho všetky krivdy odpúšťala, ktorých sa voči mne dopúšťala a dávala som jej svojím životom príklad, ako má žiť, ukazovala som jej, že predsa je tu niekto, kto ju má rád a to som ja. No čím viac času sme trávili spolu, čím častejšie sme si spolu písali, teda čím častejšie ona na mňa myslela, tým horšie sa mne v živote vodilo. Ja nerozumiem, ako je to možné, ale keď bolo obdobie, že sme sa povedzme pol roka, rok... nevideli, tak v čase, keď sme sa nevideli a nevedeli jedna o druhej, kde sme a čo robíme, sa mi fantasticky dobre darilo, ale akonáhle sme sa začali intenzívnejšie či už stretávať, alebo spolu prostrednícvom FB-správ komunikovať, strašne zlé veci sa mi diali a všetko sa j. ...alo v živote mojom, najmä škody na majetku vo finančnej oblasti som utrpela, prácu dobrú vždy z akýchsi nepochopiteľných dôvodov stratila a toto som si všímala po celé roky nášho kamarátstva, dokonca mi aj jej frajer, keď som ho neskôr spoznala, sám povedal, že keď je Eržika pri ňom, tak sa mu celkove v živote nedarí a samé zlé veci sa mu dejú a vraj sa mu len vtedy darí, keď je ona od neho preč. No aj tak stál pri nej a niečo ho k nej ťahalo. Ja som s ňou však prestala komunikovať, odsťahovala som sa preč, ďaleko od nej a nechcem už nikdy viac byť v jej blízkosti. Nie preto, že by som jej nedokázala odpustiť aj ďalšie podrazy, ktorých by sa voči mne dopustila, keby sme boli kamoškami naďalej. Ja odpúšťať dokážem. A ani nie preto, že by som nedokázala pochopiť, prečo je zlá. Aj to pochopiť dokážem. Ale zo svojho života som si ju vymazala len a len preto, lebo keď je pri mne, tak sa mi nedarí a ja chcem, aby sa mi už konečne začalo v živote dariť. Preto je už ona raz a navždy zo života môjho vymazaná, a tak to aj zostane. Pri iných kamarátkach tento problém nemám, mala som ho len pri nej.
