Zdravím všetkých,
mám vzťah s jedným mužom- kolegom, ktorý tu je dočasne zamestnaný, vyslaný a potom odchádza do svojej rodnej vlasti, kde má slušnú kariéru. Ja vo svojej súčasnej pozícii pracujem niečo vyše roka, čiže ešte ju nemám nejak extra rozbehnutú, ale je to pekná práca, hocikto ju robiť nemôže, ale dala by sa robiť aj v zahraničí...ale k jadru veci... dali sme sa s kolegom dokopy a je to ten najúžasnejší partner akého si môžem želať a aj keď ho porovnám s bývalými... už mi pomaly tiahne na 30, nie som teda žiadna naivka a pubertiačka, on je o dosť starší (o 17 rokov). Navrhuje mi, že by chcel so mnou budúcnosť, ale samozrejme u nich, za oceánom, v latinskej Amerike. Ja by som aj išla, ale mám úžasnú rodinu, ktorú nechcem len tak opustiť- i keď chápem, že dnes je iná doba (skype, letenky už nie sú tak drahé atď.), ale predsa tá diaľka nie je maličkosť, keby sa doma aj niečo súrne stalo a tak ďalej.. Nechcem rodičov len tak odvrhnúť za všetku tu lásku, vďaku za starostlivosť..a nielen ich, ale celú rodinu..(okrem toho, otec a brat neznášajú cudzincov) na druhej strane úžasnejšieho muža nepoznám, dala by som aj ruku do ohňa za neho.. ďalšia vec je aj vekový rozdiel (hypotéky, teoreticky dĺžka života a schopnosť venovať sa deťom)... Viem, že by som sa mala v prvom rade riadiť svojim rozumom, ale fakt neviem, či všetko obetovať, zahodiť a byť s ním alebo zostať a pokúsiť sa zabudnúť.. bojím sa, že na takého už nenarazím... Ďakujem vopred za odpoveď.. a prosím neurážajte..
