Ahojte,
po citani som sa rozhodol prispiet....
Mam 30r dve deti, slusnu pracu a prijem,zenu a psych problemy.
Vsetko to zacalo narodenim prveho dietata...
potom zene preplo..chcel som sa rozist ale to,ze by clovek stratil vsetko co doteraz budoval...stale som bol v domneni ,ze to bude lepsie....zial len sa len stupnuje moja depka...uz som sa raz chcel aj odkraglovat...
bitky (som robil bojovy sport a ano aj zeny biju muzov...),ponizovanie aky som neschopny ,zakazovanie,stanovovanie kriterii, vsetko podla nej,odupieranie sexu,alebo stanovanie co a ako v sexe,jej frigidnost, neustala ziarlivost, znizovanie poctu mojho volneho casu na sport, dalej prebranie vychovy deti pretoze ja ich vychovavam zle, prekrucovanie faktov pred rodinou, afekty atd...toto sa sice upokojilo,ale ja sa len prepadavam hlbsie a hlbsie..
najhorsie je,ze rodina si mysli,ze ja som divny.. (priatelov uz nemam, podla nej vzdy neboli ti vhodni pre mna) teraz mam asi krizu stredneho veku ci co..bilancujem co mam,mal a hlavne mohol mat. normalny zivot, poriadnu zensku...
Vratit sa uz nic neda...je mi biedne...miesto straty vsetkeho by som sa najradcsej zabil, jedine co ma tu drzi su deti,ale zijem uz dlhodobo len ako nejaka schranka, v praci robim chyby, nic ma nebavi, som mrzuty....
aktivne o tom uvazujem uz nejaky cas..neviem co je lepsie, stratit vsetko- majetok,kontakt a vychovu deti, dalej by ma aj rodina zavrhla...alebo rovno to cele ukoncit...
nie som ziadny "chlap" krcma, telka a podobne,aktivne ,upratujem,zehlim,umyvam atd... /beda ak nieco vynecham..potom uz mozem pocuvat dalsie vycitky)
Dnes by som to chcel urobit...aspon toto davam ako odkaz...alebo skor vykrik do tmy...hahha
