Predavkovanie

Možno sa mýlim a pravdu máte vy, ale nezdieľam váš názor, že sa Anemar chcela zabiť. Ešte nikdy vám nebolo zle od nejakého lieku, nemali ste nežiadúce účinky, nepredávkovali sa vitamínmi, doplnkami, ATB, či nejakú "fanovú" alergickú reakciu už len z jednej jedinej tabletky?

Pred Bohom ? V mene otca, i syna, i j***m ti boha

Samotná myšlienka na samovraždu je okúzlujúco upokojujúca. Poskytne všetku oporu, ktorú v tom čase potrebuješ, všetku silu prekonať nasledujúce minúty. Je vnímaná ako všetriešiaca spása, ako more pokoja. No len dovtedy, kým nepríde "ten čas". Siahnuť si na život je zložitejšie ako sa na prvý pohľad zdá.
Najskôr bojuješ so strachom žiť, potom so strachom zomrieť. Keď prekonáš ten druhý strach, ocitneš sa v nebi. Život ti zrazu dáva zmysel... žil si iba pre tento okamih. Už nemusíš svoj život skrývať za klamstvami, schovávať sa pred spomienkami. Vieš, že sa pred nimi neschováš, vieš, že jediné východisko je prestať si klamať. No klamstvá ťa stáli všetky sily. Túžiš po krídlách a priepasti. Krídla ťa zachránia, priepasť ťa z radosťou príjme. Máš srdce plné nenávisti... k sebe, ku svojej neschopnosti. Hlava ti buráca od tých pálčivých spomienok, od tých klamstiev, ktorými sa ich snažíš prekryť. Máš pocit, že jedine nirvána ťa môže zachrániť, že čas tvoje rany nezahojí.
Čas tvoje rany skutočne nezahojí. Pretože pokrčený obrázok už nikdy neporiadne nevyrovnáš.
Túžiš sa z toho dostať. No ako sa vzdať tých klamstiev, ktoré ťa držia pri živote? Máš hlavu plnú otázok, chceš byť odstrčený, chceš konečne vziať svoj život do vlastných rúk, vzdať sa rutiny a prijať všetko, čo ti anjelský pokoj ponúka. Dúfaš, že si to všetko zoberieš so sebou... spomienky, rany, klamstvá.

Ver mi, že keď sa prebudíš v nemocnici, všetko sa to na teba zvalí... ako jeden obrovský balvan tvojej neschopnosti, všetky spomienky, ktoré sa snažíš skrývať, sa vyroja ako neodbytný roj včiel, budú pichať a rany ťa začnú páliť s takou neznesiteľnou intenzitou, že nebudeš schopný vnímať nič iné.
Samovražda nič nerieši. Iba snaha o čo najvyrovnanejší papierik s obrázkom.

Neviete myslieť pozitivne stále sa zameriavate len na jednu neštastnú udalosť alebo súhrn udalostí, ale život, život sam osebe ponuka ovela viac možností ako využiť čas, peniaze a ine hodnoty v živote a čerpať z toho radosť a potešenie, či už duchovne alebo materialne. Bohužial vy ste sa zamerali len na to, čo sa vám stalo v živote negatívne a stále sa chcete utapať v smutku a beznadeji. Hladate pomoc, no inak ako samotným bytím respektíve žitím ten naozajstny pocit šťastia nikdy nedosiahnete. Takže, vziať si život je obycajna prehra vo všetkom, čo ešte dáva zmysel. Ked je niekto chory berie lieky, ked je niekto smutny hlada sposob ako si spestriť život a podobne. Vy ked ste v nejakych problemoch, nehladate cestu " von" z problemu, nevidíte inéí možnosti. Jedine riešenie vidíte v ešte horšom a uplne poslednom riešení akou je smrť. Bohužial, ste chorí telesne ale aj duchovne. Mam 56 tu pisal, že má rakovinu. Ale dnes sa da liečiť aj rakovina v prvom rade treba zmeniť zmyšlanie, nie len v tom, chcem, potrebujem..ale tešiť sa z malych bežných radostí akym je bežný život.
Určite ako dieťa mal nejake sny, tak nech pracuje na splnení svojich túžob a ked ho praca nebaví tak môže požiadať o iny druh prace.
Nepremárnite svoju šancu na život .

Ži!, ďakujem. Zaujímavé čítanie...

Všetci, ktorí ste v pokušení ukončiť to, prečítajte si predtým knihu od Marie Simmy Dostaňte nás odtiaľto!!!

Alebo aspoň rozhovor s ňou dostupný na stránke:
www.boziemilosrdenstvo.sk

Stačí! Prečo sa pýtaš? Niekedy stačí zobrať len jednu jedinú tabletku a može to skončiť fatálne!

Mate pravdu..ked to tu clovek ukonci dobrovolne bude trpiet este viac ako tu na zemi...pred Bohom...ja som sa to minuly rok snazil ukoncit ale neukoncil...teraz ma to zasa taha k zlym..velmi zlym myslienkam...skoncim a bude ,, pokoj" :-(

je tu akosi veľa tém o samovražde. Tí, čo sú na dne v nej vidia riešenie. OK, môže byť, keď to smrťou končí a človek zanikne. Ale ak nie a po nej nastúpi zodpovedanie sa z celého života pred Bohom, lepšie by bolo nezísť zo sveta vlastnou rukou. Rozmýšľajte aj nad tým, čo sa stane s vašou dušou, nielen s vaším telom. Aby ste nešli do horšieho. Po smrti už nemôžete nič zmeniť, nič na svojom živote napraviť. Kým ste na zemi, môžete robiť dobré skutky a získavať "body" pre večný život.

Ktovie, koľko tých, čo spáchali samovraždu, to teraz ľutuje a už by to viac neurobili. Neberte si z nich príklad. Nič nevyriešili, len pridali k svojim problémom ďalší, lebo povedali Bohu nie. My si môžeme hovoriť, že už majú pokoj, ale je to naozaj tak?

Ale važne by ste mu mohli poradiť, podľa mňa by stačilo 50 ks ibalginu a zapiť vodkou alebo niečim tvrdším. Rovno by ste poradili aj mne..