Uz dlhsi cas pracujem v kolektive, kde mam pocit, ze sa mi za chrbtom casto vysmievaju. Ze som blba, ze som povedala toto, alebo urobila toto... Akokeby si na mna zasadli a len cakali, aku chybu urobim, alebo co poviem, aby to mohli prekrutit a smiat sa zo mna. Ide mi to riadne na psychiku, pretoze som skor clovek introvert. Som ticha, nikomu nerobim zle, nepodkopujem im nohy a nikoho nikdy neohovaram, tak neviem preco si ma beru stale na musku. Inac mam usporiadane manzelstvo a krasne dve deti. Po osmich hodinach prace, ked pridem domov, tak sa citim na dne, a zacinam o sebe pochybovat, ci nahodou nemaju pravdu, ci naozaj niesom ja ta blba a ci chyba nie je vo mne... Nikdy sa z ludi nesmejem, hocaki su, ale kazdy sme ini... Pracu vymenit nemozem, lebo to nieje lahke a este pri dvoch detoch nebudem riskovat, ze pridem o pracu, preto som ticho a potichucky trpim... Vie niekto, ako sa da proti tomu obranit?
Samota a pocit zbytocnosti
ihličie - a čo je to vlastne chyba?
Ok, spýtam sa ťa inak - existuje správne alebo nesprávne rozhodnutie?
Na život nejestvujú návody a všetko k nám prichádza tak, ako má. Podľa mňa chyby nejestvujú. To slovíčko by som skôr pomenoval ako skúsenosti či pochopenie, pretože všetko, čo sa nám v živote stane nám niečo dá :)
Toto je bežné či v menších alebo väčších kolektívoch. Ľudia sa zgrupia proti niekomu lebo im v niečom nesadol výzorovo, povahovo a pod. Povahovo silnejší to vydržia a povahovo slabší zdrhnú preč/výpoveď/
Čo sa týka robenia chýb a omylov, každý človek ale fakt
KAŹDÝ ĆLOVEK ROBÍ CHYBY!
Nikto nieje dokonalý aj keď by to chcel o sebe tvrdiť. Nikto! Problém je ten že málokto si chyby a omyly prizná. A ďalší problém je ten že zakomplexovaní ľudia s nízkym sebavedomím potrebujú druhých na ich omyly a prešľapy upozorňovať nahlas pred všetkými. Radi proste zhadzujú druhého človeka pred ostatnými.
Kattili - aj ja som robil v takom zamestnaní, aj ja som to mal na pracovisku podobné, ako ty :) Neviem či to platí len u mňa ale mne pomohol pravý opak, robiť tie chyby. Čím viac som ich urobil, tak tým viac som sa naučil. Ono v takýchto kolektívoch netreba ukázať, že niečo vieš okamžite aj keby si v tom bola expert. Rob sa jednoducho blbou a tých, čo sa takto správajú počúvaj jedným uchom dnu a druhým von. Máš pocit zbytočnosti? Hľadaj si inú prácu. Zatiaľ vydrž ale ľudia sa nemenia a možno pre teba nebude vhodná práca vo veľkom kolektíve. Ľudia budú podobní všade a ešte horší je ženský kolektív, ako mužský. Ako som nastúpil do zamestnania, tak som vedel oveľa viac ako moji kolegovia, lenže nato, aby som aspoň chvíľku prežil som o tom radšej nikomu nepovedal. Vieš v takýchto zamestnaniach býva hierarchia. Neskôr som vystihol správny okamih a chceli ma spraviť vedúcim, lenže tí ľudia tam boli stále. Mal som už vtedy novú prácu a nebudem predsa robiť vedúceho bande tupcov. Aj ja som potreboval pri sebe odborníkov, čo oni neboli. Je to zložitá cesta, najlepšie spravíš ak vydržíš a popri tom si budeš hľadať inú prácu.
Neviem, podla mna je ale toto bezne v zivote, kazdy caka len na tvoju chybu, je to normalne. Nauc sa chyby nerobit. Iba tak sa da prezit.
Ahoj, ja mam to iste, myslim ze co len vyjdem z miestnosti uz im huba ide. Tiez som introvert a velmi sa ma t dotyka az som mala stres chodit do prace a potom som si nieco uvedomila. Vsimla som si ze najviac ohovaraju tie co same robia dost chyb. Musis si aj uvedomit, ze problem nieje v tebe ale v nich, lebo pravdepodobne si tym ventiluju vlastne nedostatky. Teda urcite si kvoli ich nazorom nerob tazk hlavu lebo ublizit ti druhy mozu len tolko kolko im dovolis. Ja uz si hovorim ze nech ohovaraju, ked len to ich vzivote naplna... a nemysli si aj ony su ohovarane :D takze si to nevsimaj, ignorujto, mykni plecom, zdvihni hlavu a chod dalej.. nepripustaj si to tak... v tebe isto ziadna chyba nieje..
Ach jo,mala som toto iste.Presne som zacala o sebe pochybovat...vsetci ma zhadzovali.Aspon drviva vacsina.Navzajom sa ohovarali ked niekto nebol pritomny,ale ja som casto bola obetnym barankom.Tiez povahovo ,ako ty a tiez som bola pre nich hlupa,ze som si seba nevedela zastat.DOtera sa neviem z toho dostat ,ked vidim dane osoby sa rozklepem a je tomu uz tri roky.Jedine co mozes urobit najist si inu pracu .Fakt viem,ze to nemas lahke,ale toto ta psychicky znici...aj ja som chcela byt silna...sef ma ponizoval,zeny sa smiali.Prevazne zensky kolektiv...vela som sa sama naucila...musela som,nebolo toho kto by mi poriadne poradil...to bolo preplakanych noci...a to mam 26 a niecim som si presla aj nieco dosiahla,ale oni hned odsudili...a to co robili na mne som casom videla robit na par novych...nepomohli smiali sa im a ja sama som isla ukazala...Neviem fakt doteraz sa z toho dostat,akoby som neni pri nich sama sebou sa rozklepem a inak som v pohode baba...a inde som problemy nemala a to som uz kadekde robila.Urcite sa neda ,nepocuvat ,nic si nerobit ja som zubami nechtami bojovala,ale ked sa spoja taketoh povahy...niet sanci ...niet sanci
Kattili, trvalo mi to, ale výsledok sa dostavil a cica si konečne spomenula. Volá sa to "Tibetský způsob jak vyjít s obtížnými lidmi", je to návod, video, nájdeš na Youtube.
Kýčera, Kýčera...čo to tu trepeš? Je to tibetský spôsob!
Kattili, zatni zuby a aj keby Tvoje srdce krvácalo, nedaj na sebe nič znať, začni sa usmievať! Keď to zbadajú, prestanú, nájdu si iného obetného baránka. Nedovoľ im, aby zničili Tvoje zdravie, šťastie a oberali Ťa o energiu! Zbavuj sa tejto záťaže pravidelne, nacvičuj doma, pridať môžeš aj budhistický spôsob ako na takýchto ľudí - video z Youtube,...
Vsetci sa k tebe spravaju zle? Alebo len niektori? Bav sa hlavne s tymi, s ktorymi vychadzas dobre a ktori sa k tebe spravaju normalne. Na ostatnych kasli, nevsimaj si ich blbe reci. Jednym uchom dnu a druhym von.
