Rodiaci sa vzťah a dedičnosť alkoholizmu

Dobrý deň.
Prosím o radu, lebo už neviem ako ďalej.
Zhruba pred 4 mesiacmi sa so mnou rozišiel priateľ. Pred 2 som spoznala jedného chlapca. Stretli sme sa raz a ja som z neho mala zvláštny pocit, ale bolo to tým,že sa ma veľmi hanbil, ale bol milý a slušný. Keď sme sa lúčili, brala som to tak,že už ho neuvidím, keďže aj ja som bola viac menej zvláštna. On sa nevzdal a hneď sa mi ozval. Povedala som si teda, že to skúsim a šla na ďalšie rande, ktoré už bolo skvelé, milé a príjemné. Tento chlapec sa ku mne správa tak, ako sa môj bývalý ku mne nesprávala niekoľko rokov. Je pozorný, slušný, milý, nosí mi milé maličkosti ktoré sám vyrobí. :) Do ničoho ma netlačí a je ku mne veľmi úprimný, keďže vie, že v predchádzajúcom vzťahu som bola klamaná. Ja som mu veľa neverila, vedela som o ňom,že ako mladý fajčil trávu, ale vyzerá,že s tým už dávno skončil a je dosť sklamaný, že mu neverím a že si myslím,že je rovnaký ako bývalý a porovnávam ich. On nie je veľmi vzdelaný oproti bývalému, vykonáva obyčajnú prácu,ale v porovnaní s ním je citlivejší a nie je povrchný, čo mi na ňom imponuje. Je veľmi citlivý, asi preto, čo prežil. Kamarátky čo ho spoznali, sa mi čudujú, prečo to neskúsim, vraj prídem o dobrého chalana, rovnako sa páči aj sestre a švagrinej (tá ho ale ešte nepozná). Postupne som mala pocit,že ho mám viac než rada,ale potom sa všetko zmenilo. Doma mi totiž otec naznačil,aby som si dala pozor,koho si vyberiem,aby som ho nemusela raz naháňať po krčmách. Stále mi to vŕtalo v hlave, lebo bohužiaľ otec má vždy pravdu, keď niečo povie. Začala som sa trápiť,až som mu to naznačila. A on mi povedal,že jemu sa to nikdy nestane. Keď som vyzvedala prečo, nechcel povedať,až napokon povedal, že jeho mama pila, dosť veľa a bolo to pre nich ťažké. Obaja rodičia im už zomreli, mamina práve z dôvodu, že po smrti otca kombinovala lieky a alkohol a otec si tiež vedel vypiť. Navyše povedal,že celá rodina je nejak poznačená alkoholom, aj starí rodičia aj tety a strýkovia. No a mňa to úplne položilo. Už 4 dni plačem preto, že mi je ho ľúto, čo prežil a aký je napriek tomu človek, ako spomína len na pekné veci, ale na druhej strane plačem, kvôli sebe. Má súrodencov, ktorý pijú striedmo, aspoň z toho čo hovorí. Chodia ale dosť na pivo, aj fotky čo má, takmer na každej má v ruke pivo. kým som ho dobre nepoznala, každý hovoril,že je dobrák a že sa dosť zmenil, že nechodí ani piť. ale že má rád pivo a to o sebe hovorí aj on.Čo viem, tak keď nie je so mnou, ide si s bratmi sadnúť raz za víkend na pivo, problém je, že si dá aj 4 veľké a niekedy 6 ale to už vie, že mu nie je dobre na druhý deň a že 4 sú vraj akurát a že ro nerobí každý deň len raz za týžden niekedy ani to, alebo keď bicykluje a to vypotí, lebo veľa špotruje. Priznal aj, že po smrti maminy si vedel v partii vypiť, lebo mal depky,ale pochopil,že to nič nerieši a rovnako nechápe, ako ako mladý mohol chodiť s partiou popíjať, vraj to nebolo na nič dobré. alebo sa ma vystrašený pýtal, či je zlé, keď si dá s bratmi pohárik do čaju. aj na chate sme všetci pili tvrdé, on len pivo (tiež 6 a videla som,že by si ešte dal) a to sme mu ešte ulievali a nútili ho nech si dá, vrámci hry, ktorú sme hrali. (keby som vedela, čo prežil nikdy to nedovolím, ale to je tá hlúposť nás Slovákov) Stále mi hovorí,ako ma potrebuje, ako to čo cíti si myslel,že už k žiadnej nepocíti a ako by nikdy nerobil niečo, čo by nám ubližovalo. Mňa to, čo som si od neho vypočula strašne poučilo a sama som sa rozhodla, že nebudem piť. Asi som sebecká, ale hrozne sa bojím. Bojím, že bude piť aj on a ja už nechcem s niekym strácať čas, mam 24 a jeden človek mi už ublížil. Ani neviem,čo chcem od Vás počuť, len som čítala, že deti alkoholikov sú náchylnejšie stať sa nimi tiež a chcem vedieť, čo si o tom myslíte. Ďakujem
Veronika